Alexandr Gelievič Dugin

Alexandr Gelievič Dugin (rus. Александр Гельевич Дугин; * 7. január 1962 Moskva, ZSSR, dnes Rusko) je ruský politik, publicista, politológ, sociológ, filozof, bývalý profesor Lomonosovej univerzity v Moskve (prepustený v roku 2014[1]), geopolitik a ideológ tzv. eurázijského hnutia. Je autorom desiatok monografií na najrôznejšie témy a stoviek článkov.

Alexandr Gelievič Dugin
Narodenie7. január 1962 (58 rokov)
Moskva, ZSSR (dnes Rusko)
Národnosťruská
Profesiafilozof, geopolitik, politológ, profesor, sociológ, spisovateľ a politik
Odkazy
Webstránkadugin.ru
Commons Alexandr Gelievič Dugin
 Biografický portál

Život

Dugin stál spoločne s Eduardom Limonovom a Jegorom Letovom pri zrode Nacionálne-boľševickej strany Ruska (1993); po nezhodách s Limonovom z nej však odišiel, majúc bližšie k pravicovejšiemu a nacionalistickejšiemu Nacionálne-boľševickému frontu. V roku 2003 sa stal zakladateľom a čelným predstaviteľom Eurázijského zväzu mládeže. Dugin bol tiež poslancom ruskej Štátnej dumy.

Duginova ideológia je obtiažne opísateľná a postupne sa mení. Je založená na idei konzervatívnej revolúcie, ruskom nacionalizme, militarizme, tradicionalizme (okrem iného podpore Ruskej pravoslávnej cirkvi), antiliberalizme, antiamerikanizme v zmiešaní s marxizmom a s vplyvmi mnohých ďalších smerov. Často je označovaná za fašistickú, čo iní popierajú napr. s poukazom na Duginov článok Apológia fašizmu, kde Dugin trvá na triednom boji s tým, že trieda, za ktorú bojuje, nie je ruský národ, ale "ruská trieda".[2] [3] Tento boj má podľa Dugina metafyzický a mystický rozmer.

Vo svojej ústrednej knihe s názvom Štvrtá politická teória tvrdí, že je potrebné vypracovať novú politickú teóriu či ideológiu, ktorá by sa stavala proti trom predchádzajúcim ideológiám - liberalizmu, komunizmu a fašizmu/nacizmu. Obsah tejto novej politickej teórie necháva otvorený, navrhuje však, aby sa opieral o filozofiu Martina Heideggera a jeho koncept pobytu.[4]

Dugin sa usiluje o opätovné pripojenie niekdajších krajín ZSSR k Rusku (pri zachovaní ruskej hegemónie). Istú dobu podporoval Vladimíra Putina, ktorý však uňho klesol "stratou Ukrajiny", keď nezasiahol pri tzv. Oranžovej revolúcii. V roku 2008 pri vojne v Južnom Osetsku, sa vyslovil pre obsadenie Gruzínska a zriadenie proruskej vlády.[5]

Publikačná činnosť (výber)

V slovenčine mu (do roku 2020) žiaden titul nevyšiel.

České preklady
  • Velká válka kontinentů (orig. 'Velikaja vojna kontinentov'). 1. vyd. V Praze : Adam Benjamin Bartoš, 2016. 51 S. Preklad: Břetislav Dejdar
  • Čtvrtá politická teorie (orig: "Četvertaja političeskaja teorija"). 1. vyd. Zvolen: Sol Noctis, 2020. 480 s. Preklad: Ivan Šebesta.

Anglické preklady
  • Eurasian misson : an introduction to Neo-Eurasianism. Arktos London, 2014. 179 S.
  • The fourth political theory. Arktos London, 2012. 211 S.

Referencie
  1. Russia This Week: Dugin Dismissed from Moscow State University? (23-29 June) [online]. . Dostupné online.
  2. RATNER, Paul. The Most Dangerous Philosopher in the World [online]. BigThink, 2016-12-18, [cit. 2018-10-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. А.Г.Дугин: АПОЛОГИЯ АНТИФАШИЗМА Газета "Лимонка", 1997; "Русская Вещь", Арктогея, 2001.
  4. Sol Noctis [online]. [Cit. 2020-08-16]. Dostupné online.
  5. Последние публикации в формате RSS Если Кремль предаст братский народ Осетии, Россию ждет распад, а Путина – трибунал Novyj region, 8. 8. 2008.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandr Dugin na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.