Albin Dunajewski

Narodil sa ako syn Szymona Dunajewskeho a Antoniny z Blażowskich. Mal bratov Edwarda a Juliana. Od roku 1832 študoval na teologickej fakulte Ľvovskej univerzity, ale štúdium v roku 1835 prerušil a v rokoch 1835 – 1839 občianske právo na Krakovskej univerzite. Počas štúdií na Krakovskej univerzite pracoval s univerzitnou mládežou a bol aj spoluzakladateľom tajného študentského spolku „Młoda Sarmacja“. Neskôr tiež študoval teológiu na Collegio Romano v Ríme.

8. februára 1841 bol ako člen Poľských demokratov (Stowarzyszenie Ludu Polskiego) zatknutý a po natiahnutom vyšetrovaní o dva roky odsúdený na smrť. Súd mu však 1. januára 1845 zmenil trest na 8 rokov väznenia a neskôr na policajný dohľad do ukončenia trestu. Bol väznený vo väzení na hrade Spielberg (dnes Špilberk v Brne). Oslobodený bol po amnestii v roku 1848. Po oslobodení z väzenia pracoval v Buczaczi (dnes súčasť Ukrajiny ako Bučač) ako prekladateľ, neskôr vykonával notársku prax v Krakove. Od roku 1851 pracoval ako riaditeľ tlačiarne krakovského denníka Czas (Čas). Jeho dom bol opäť prehľadaný políciou, a preto bol nútený opustiť prácu, až sa v roku 1855 stal sekretárom grófa Adama Potockého v jeho paláci v Krzeszowiciach.

Po smrti svojej snúbenice Felicje Szczepanowskej sa v roku 1859 ovplyvnený resurekcionistom Hieronimom Kajsiejewiczom rozhodol na krakovskom seminári pokračovať vo svojich zanedbaných kňazských štúdiách.

Po dokončení teologických štúdii bol Albin Dunajewski 28. júla 1861 Ludwikom Łetowským, apoštolským administrátorom v Krakove vysvätený za kňaza. Jeho prvým pôsobiskom bola Bazilika Nanebovzatia Panny Márie, kde bol spovedníkom. V roku 1862 bol vymenovaný za rektora arcidiecézneho seminára vo Varšave. Od 10. januára 1863 do konca februára 1864 na tomto seminári prednášal morálnu teológiu. Tiež bol čestným kanonikom varšavskej kapituly. Neskôr sa vrátil do Krakovskej diecézy, kde bol opäť pod policajným dozorom a pôsobil tu na niekoľkých miestach ako kaplán alebo administrátor farnosti. V roku 1877 bol vymenovaný za pápežského preláta.

21. apríla 1879 bol vymenovaný za krakovského biskupa a 15. mája toho roku jeho vymenovanie potvrdil pápež Lev XIII.. Za biskupa bol vysvätený 18. júna 1879 v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie v Krakove Lodovicom Jacobinim, apoštolským nunciom v Rakúsko-Uhorsku; spolusvätiteľmi boli Anton Josef Gruscha, arcibiskup viedenský a Jan Stupnicki, biskup przemyślský. Diecéza tak po 44 rokoch mala prvý raz diecézneho biskupa.

Ako biskup sa pričinil o obnovenie fungovania diecézy. Staral sa o kňazský seminár a pričinil sa o obnovenie fungovania teologickej fakulty Jagelovskej (krakovskej) univerzity. Dal opraviť zničený biskupský palác a započal obnovy Wawelskej katedrály. Staral sa o úroveň duchovenstva, prijímal kňazov prenasledovaných Ruskom a podporoval charitatívnu činnosť.

Na konzistóriu 23. júna 1890 ho pápež Lev XIII. vymenoval za kardinála-kňaza. 16. augusta 1891 prevzal titulárny stolec, Ss. Vitale, Gervasio e Protasio (Baziliku svätých Vitália, Gerváza a Protáza).

Kardinál Dunajewski umrel 18. júna 1894 v Krakove vo veku 77 rokov. Jeho pohreb sa konal 21. júna 1894 vo Wawelskej katedrále, kde je aj pochovaný.