Alani

Alani alebo Aláni boli kmeňový zväz iránskeho pôvodu, ktorý významne zasiahol do európskych pomerov v dobe sťahovania národov.

Prvý raz sú zmieňovaní severne od Kaspického mora ako kočovníci medzi Volgou a Aralským jazerom. Číňanom bola ich zem známa ako Alanliao (阿蘭聊). Okolo 1. storočia sa presunuli na územie dnešnej Ukrajiny a obsadili oblasť okolo Azovského mora a rieky Don (Tanais). Podnikali nájazdy do Perzie, Zakaukazska a okolo 4. storočia sa objavujú na rímskych hraniciach pozdĺž Dunaja.

Okolo roku 370 po útoku Hunov sa rozdelili do dvoch skupín. Jedna časť sa presunula na západ a je označovaná ako západná skupina, ktorá sa pripojila ku germánskym kmeňom (Vandalom, Svébom). Pri invázii do Galie väčšina z nich odišla do Španielska a neskôr sa s Vandalmi presunuli do severnej Afriky.

Alani, ktorí zostali v područí Hunov sú označovaní ako východní a sú to pravdepodobne predkovia dnešných Osetíncov, Karačajevcov a Balkarov žijúcich v kaukazských republikách južného Ruska.