Adolfo Suárez

Stal sa kľúčovou postavou španielskeho prechodu k demokracii, zvaného v Španielsku La Transición, hoci sám Suárez mal frankistickú minulosť. Po Francovej smrti v roku 1975 bol menovaný v roku 1976 ministerským predsedom, načo predstavil politickú reformu, ktorá predstavovala prechod k demokracii a ktorej súčasťou boli aj prvé slobodné voľby po 41 rokoch naplánované na rok 1977.
Do nich viedol pravicovú UCD (Unión de Centro Democratic) a zvíťazil, načo sa stal prvým novodobým demokraticky zvoleným premiérom. Podarilo sa mu zostaviť vládu aj po voľbách v roku 1979, ale 21. januára 1981 podal demisiu. Počas rokovaní o jeho nástupcovi vtrhol do parlamentu podplukovník Tejera a začal strieľať. Jeho pokus o vojenský prevrat sa však nevydaril a boli znovu vyhlásené demokratické voľby. Suárez pre účasť v nich založil novú stranu, CDS (Centro Democratic y Social), s ktorou však už nikdy nedosiahol také úspechy ako s UCD. Strana sa stala súčasťou tzv. Liberálnej internacionály a Suárez sa stal v roku 1989 predsedom tejto internacionály. Z politického života sa stiahol v roku 1991.

Za svoje zásluhy o španielsku demokraciu získal od kráľa Juana Carlosa I. niekoľko šľachtických titulov a v televíznej ankete bol vyhlásený za 5. najväčšieho Španiela histórie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adolfo Suárez

• Adolf Suárez na Geneall.net

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adolfo Suárez na českej Wikipédii.