Adolf Weinhold

Narodil sa v Stropkove, kde aj vychodil ľudovú školu. Ďalej pokračoval v štúdiu, ktoré ukončil maturitou v Košiciach. Následne nastúpil na povinnú vojenskú službu u 2. horského práporu v Bardejove. Študoval na VUT v Prahe. Popri štúdiu pracoval ako robotník a neskôr ako úradník v Prahe.[1]

Počas mobilizácie v roku 1938 narukoval do Jelšavy ako veliteľ záložného práporu. Neskôr do septembra 1939 pôsobil ako úradník v Bratislave. Po vzniku Slovenskej republiky 31. augusta 1939 nastúpil ako dôstojník do Slovenskej armády. Slúžil ako dôstojník dozornej služby v Podbrezovej. Známy bol svojim protinacistickým zmýšľaním.[2] Spolupracoval s odbojovými skupinami pripravujúcimi povstanie.

Neskôr bol prevelený v hodnosti stotníka do Zemianskych Kostolian, kde nadviazal spojenie s protifašisticky naladenými dôstojníkmi. Golianom bol poverený riadiť operácie posádok Nováky, Bošany a Zemianske Kostoľany. Spolupracoval s partizánmi a podieľal sa na vyzbrojení a vystrojení Hornonitrianskej partizánskej brigády. Z miestnych vojenských skladov vytvoril významné oporné body povstania v oblasti. Zabezpečil aj plynulú výrobu munície pre povstalcov.

Večer 29. augusta 1944 sa spolu s celou posádkou pridal k povstalcom. Urýchlene uskutočnil mobilizáciu a dozeral na formovanie obrany a vyzbrojovanie povstaleckých jednotiek. Vyše týždňa jednotky pod jeho velením húževnato vzdorovali útokom nemeckej útočnej skupiny Schill. Vyznamenal sa najmä v bojoch o Baťovany (dnešné Partizánske).[2]. 9. septembra 1944 pri vedení protiútoku pri Malých Uherciach padol do nemeckého zajatia. Po vypočúvaní Gestapom v Topoľčanoch a Nitre[3] bol odvezený na neznáme miesto a neskôr pravdepodobne popravený.

Jeho zajatie bolo ťažkou ranou pre povstalcov na tomto úseku. 13. septembra Nemci obsadili Nováky a o deň neskôr i Prievidzu.

V roku 1947 bol vyznamenaný radom SNP I. triedy in memoriam. V Zemianskych Kostoľanoch je po ňom pomenovaná ulica.

• Stránka venovaná pamiatke Adolfa Weinholda