Adžanta (sídlo)
Adžanta (po anglicky Ajanta) je neveľká dedina na západnom okraji Dekanskej plošiny v Indii (asi 106 km od mesta Aurangábád v štáte Maháraštra). V jej blízkosti sa nachádza sústava jaskynných skalných chrámov, ktoré predstavujú jednu z vrcholných pamiatok staroindickej kultúry. Jaskynné chrámy ležia v hlbokej kaňonovitej doline so skalnými stenami, vytvorenej erozívnou činnosťou potoka živeného monzúnovými lejakmi v lávových pokryvoch Dekanskej plošiny.
Ajanta caves* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | |
Typ | kultúrna |
Kritériá | i, ii, iii, vi |
Identifikačné č. | 242 |
Región** | Ázia a Pacifik |
História zápisu | |
Zápis | 1983 (7. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
V masívnej skale steny kaňonu, vo výške 40 – 60 m nad dnom, vytesali desiatky generácií staroindických umelcov v priebehu storočí (1. storočie pred Kr. – 7. storočie) 30 chrámových, resp. kláštorných celkov, slúžiacich budhizmu.[1] Napriek dlhému obdobiu, v priebehu ktorého vznikali, majú jednotné poňatie v základných architektonických prvkoch i vo vnútornej výzdobe. Vyznačujú sa bohatou plastickou výzdobou a nástennými maľbami freskami, svojráznou kresbou, farebnou kompozíciou i motívmi. Ich účinnosť zvyšujú ešte svetelné efekty, podmienené vhodnou orientáciou a členením čelných stien chrámov. Vďaka suchej klíme si fresky zachovali dosiaľ mimoriadnu sviežosť farieb. Značná časť z nich je poškodená mechanicky.
Vedúcim motívom fresiek najmä staršieho obdobia sú scény zo života Budhu. Mladšie nástenné maľby sú prevažne ornamentálne s motívmi rastlinnými (lotos), ľudskými a zvieracími skupinami (opice, slony, pávy).[1]
S ústupom budhizmu v Indii (7. storočie) strácali tieto chrámy svoju funkciu a upadli do zabudnutia. Vstupy ukryla džungľa. Až v minulom storočí ich náhodne objavil istý anglický dôstojník pri vojenskom prieskume.
Komplex jaskynných chrámov bol v roku 1983 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Referencie
- Adžanta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 59.