Achondrit
Achondrit je druh meteoritu s väčšou, hrubšou veľkosťou zrna a šedou farbou. Patrí medzi vzácne meteority a tvoria iba 7% z na Zem spadnutých meteoritov. Jedná sa o magmatickú horninu . Pravdepodobne ide o úlomky kremičitanových kôr asteroidov, ktoré sa rozpadli po vzájomnej zrážke[1].
Zloženie
Achondrit je tvorený rôznymi kremičitanovými minerálmi, predovšetkým plagioklasmi, olivínmi a pyroxénmi. Oproti oveľa bežnejším chondritovým meteoritom obsahujú menej železa.
Typy
Najbežnejším achondritom je eukrit, ktorý sa veľmi podobá pozemskému bazaltu nachádzajúcom sa pri oceánskom dne. Ďalším typom je diogenit, ktorý vznikol zadržaním čadičovej taveniny v magmy a nahromadením pyroxenových kryštálov z dna magmatického krbu. Zmes oboch variantov sa nazýva howardit.
Medzi achondrity sa radí aj ďalšie typy meteoritov ako napr. Aubrit, urcilit, acapulocit a angrit. Jedná sa však o počtom pomerne nevýznamné.
Vznik
Pôvodne rovnorodý materiál diferencioval v roztavenom chondritovej hmote, tým sa nahromadili kovy v strede telesa a vytvorili tak jadro asteroidu. Ľahká kremičitanová hmota zostala na povrchu.
História
To že je achondrit magmatického pôvodu prvýkrát rozpoznal nemecký bádateľ Gustav Rose, profesor mineralógie pôsobiaci na univerzite v Berlíne. Jeho koníčkom bolo cestovanie po Ázii a Rusku spolu s Alexandrom Humboldtom, kde zbieral minerály a meteority.
