Abelova cena

Abelova cena je ocenenie udeľované každoročne nórskym kráľom vynikajúcim matematikom. Cena bola založená v roku 2002 pri príležitosti dvojstého výročia narodenia nórskeho matematika Nielsa Henrika Abela a je pomenovaná jeho menom. Cieľom ceny je propagácia a zvyšovanie prestíže matematiky, najmä medzi mládežou.

O nositeľovi ceny každoročne rozhoduje komisia piatich matematikov na nórskej akadémii vied. Cena je navrhnutá podľa vzoru Nobelovej ceny, ktorá sa neudeľuje za matematiku. Nórsky štát založil v roku 2001 pre cenu fond v hodnote 200 000 000 NOK (cca. 23,93 miliónov €). Laureát ceny dostane z tohto fondu odmenu vo výške 6 miliónov nórskych korún (cca. 718 tisíc €).

Nositelia Abelovej ceny
RokNositeľOdôvodnenie
2003Jean-Pierre Serreza svoju kľúčovú úlohu pri vytváraní dnešnej podoby mnohých častí matematiky vrátane topológie, algebraickej geometrie a teórie čísel
2004Michael Atiyah a Isadore Singerza objav a dôkaz po nich pomenovanej vety, v ktorej sa využíva topológia, geometria a matematická analýza, a za ich vynikajúcu úlohu pri spájaní matematiky a teoretickej fyziky
2005Peter Laxza prelomové príspevky k teórii a aplikácii parciálnych diferenciálnych rovníc a ich výpočtov
2006Lennart Carlesonza prelomové príspevky v harmonickej analýze a teórii hladkých dynamických systémov
2007Srinivasa S.R. Varadhanza zásadný prínos k vypočítavaniu pravdepodobnosti a za to, že vytvoril jednotnú teóriu pre veľké odchýlky
2008John Griggs Thompson a Jacques Titsza hlboké výsledky v algebre a najmä za vplyv na utváranie modernej teórie grúp
2009Michail Leonidovič Gromovza revolučný prínos v oblasti geometrie
2010John Tateza dlhodobý významný vplyv na teóriu čísel
2011John Milnorza priekopnícke objavy v topológii, geometrii a algebre[1]
2012Endre Szemerédiza zásadné príspevky diskrétnej matematike a teoretickej počítačovej vede a s uznaním hlbokých a trvalých dôsledkov týchto príspevkov pre aditívnu teóriu čísel a ergodickú teóriu[2]
2013Pierre Deligneza plodné príspevky pre algebraickú geometriu a za ich transformatívny dopad na teóriu čísel, teóriu reprezentácií a príbuzné odbory[3]
2014Jakov Grigorievič Sinajza príspevok v obore dynamických systémov, ergodickej teórie a matematickej fyziky
2015John Forbes Nash a Louis Nirenbergza prácu na parciálnych diferenciálnych rovniciach
2016Andrew Wilesza dôkaz Fermatovej vety
2017Yves Meyerza kľúčovú úlohu vo vývoji matematickej teórie waveletov
2018Robert Langlandsza vizionársky program spájajúci teóriu reprezentácie s teóriou čísel[4]
2019 Karen Uhlenbecková za priekopnícke výsledky v obore geometrických parciálnych diferenciálnych rovníc, kalibračných teórií a integrabilných systémov a za zásadný dopad jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku[5]

Pozri aj

Referencie

  1. The Abel Prize Laureate 2011 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. The Abel Prize Laureate 2012 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. The Abel Prize Laureate 2013 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The Abel Prize Laureate 2018 [online]. abelprize.no, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. The Abel Prize Laureate 2019 [online]. abelprize.no, [cit. 2019-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.