Abelova cena
Abelova cena je ocenenie udeľované každoročne nórskym kráľom vynikajúcim matematikom. Cena bola založená v roku 2002 pri príležitosti dvojstého výročia narodenia nórskeho matematika Nielsa Henrika Abela a je pomenovaná jeho menom. Cieľom ceny je propagácia a zvyšovanie prestíže matematiky, najmä medzi mládežou.
O nositeľovi ceny každoročne rozhoduje komisia piatich matematikov na nórskej akadémii vied. Cena je navrhnutá podľa vzoru Nobelovej ceny, ktorá sa neudeľuje za matematiku. Nórsky štát založil v roku 2001 pre cenu fond v hodnote 200 000 000 NOK (cca. 23,93 miliónov €). Laureát ceny dostane z tohto fondu odmenu vo výške 6 miliónov nórskych korún (cca. 718 tisíc €).
| Rok | Nositeľ | Odôvodnenie |
|---|---|---|
| 2003 | Jean-Pierre Serre | za svoju kľúčovú úlohu pri vytváraní dnešnej podoby mnohých častí matematiky vrátane topológie, algebraickej geometrie a teórie čísel |
| 2004 | Michael Atiyah a Isadore Singer | za objav a dôkaz po nich pomenovanej vety, v ktorej sa využíva topológia, geometria a matematická analýza, a za ich vynikajúcu úlohu pri spájaní matematiky a teoretickej fyziky |
| 2005 | Peter Lax | za prelomové príspevky k teórii a aplikácii parciálnych diferenciálnych rovníc a ich výpočtov |
| 2006 | Lennart Carleson | za prelomové príspevky v harmonickej analýze a teórii hladkých dynamických systémov |
| 2007 | Srinivasa S.R. Varadhan | za zásadný prínos k vypočítavaniu pravdepodobnosti a za to, že vytvoril jednotnú teóriu pre veľké odchýlky |
| 2008 | John Griggs Thompson a Jacques Tits | za hlboké výsledky v algebre a najmä za vplyv na utváranie modernej teórie grúp |
| 2009 | Michail Leonidovič Gromov | za revolučný prínos v oblasti geometrie |
| 2010 | John Tate | za dlhodobý významný vplyv na teóriu čísel |
| 2011 | John Milnor | za priekopnícke objavy v topológii, geometrii a algebre[1] |
| 2012 | Endre Szemerédi | za zásadné príspevky diskrétnej matematike a teoretickej počítačovej vede a s uznaním hlbokých a trvalých dôsledkov týchto príspevkov pre aditívnu teóriu čísel a ergodickú teóriu[2] |
| 2013 | Pierre Deligne | za plodné príspevky pre algebraickú geometriu a za ich transformatívny dopad na teóriu čísel, teóriu reprezentácií a príbuzné odbory[3] |
| 2014 | Jakov Grigorievič Sinaj | za príspevok v obore dynamických systémov, ergodickej teórie a matematickej fyziky |
| 2015 | John Forbes Nash a Louis Nirenberg | za prácu na parciálnych diferenciálnych rovniciach |
| 2016 | Andrew Wiles | za dôkaz Fermatovej vety |
| 2017 | Yves Meyer | za kľúčovú úlohu vo vývoji matematickej teórie waveletov |
| 2018 | Robert Langlands | za vizionársky program spájajúci teóriu reprezentácie s teóriou čísel[4] |
| 2019 | Karen Uhlenbecková | za priekopnícke výsledky v obore geometrických parciálnych diferenciálnych rovníc, kalibračných teórií a integrabilných systémov a za zásadný dopad jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku[5] |
Referencie
- The Abel Prize Laureate 2011 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- The Abel Prize Laureate 2012 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- The Abel Prize Laureate 2013 [online]. abelprize.no, [cit. 2013-03-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- The Abel Prize Laureate 2018 [online]. abelprize.no, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- The Abel Prize Laureate 2019 [online]. abelprize.no, [cit. 2019-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy
- www.abelprisen.no – Oficiálna stránka Abelových cien (po anglicky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.