AGM-158 JASSM

JASSM je dlhá 4,27 m a má celkovú hmotnosť 1 021 kg. Trup strely je tvorený z kompozitných škrupín. Z prierezu je zjavné, že JASSM má lichobežníkový tvar.

Strela je vybavená bojovou časťou WDU-42/B s hmotnosťou 450 kg, ktorá dokáže preniknúť aj k hlbšie umiestneným a lepšie chráneným cieľom. WDU-42/B obsahuje 109 kg výbušnú zmes látok, označenú ako AFX-757. Tá je menej citlivá na mnoho fyzikálnych javov, ktoré by mohli vyvolať nežiaducu explóziu. AFX-757 má lepšie explozívne charakteristiky, používa menej nákladné prísady a je jednoduchšia na spracovanie ako aktuálne používané výbušné výplne typu Tritonal a PBXN-109.[5] Strela je vybavená elektro-mechanickým zapaľovačom FMU-156/B. Zapaľovač je programovateľný a jeho nastavenia môžu byť zadané buď pri plánovaní misie alebo ak je potrebné ich aktualizovať, tak aj počas letu. Pri útoku na málo chránené ciele na povrchu môže JASSM explodovať hneď pri dopade. Pri ničení dobre chránených cieľov, resp. pod povrchom zeme, môže byť výbuch oneskorený o 10, 20, 30, 40, 50 a 120 milisekúnd.

Krídla sú na rozdiel od striel Storm Shadow alebo KEPD 350 sklopené pod trupom strely. Po odhodení sa krídla pyrotechnicky roztiahnu pod uhlom 75 stupňov a keď sa strela stabilizuje, sú uvedené do polohy 45 stupňov. Ich rozpätie dosahuje 2,4 m V hornej časti strely vzadu sa nachádza v zloženom stave zvislá chvostová plocha, ktorá je po odhodení pyrotechnicky vzpriamená.

JASSM je poháňaná prúdovým motorom Teledyne J402-100 s ťahom 2,9 kN.[6] Palivový systém pozostáva zo štyroch vnútorných hliníkových nádrží, v ktorých je kvapalné palivo JP-10. Strela letí podzvukovou rýchlosťou a jej maximálny dosah je podľa niektorých zdrojov údajne až 370 km. To umožňuje jej odpálenie mimo dosah protivníkovej protivzdušnej obrany a zvyšuje tak bezpečnosť lietadla a posádky. Je obťažne zistiteľná, pretože dokáže letieť nízko nad terénom a vďaka špeciálnemu tvaru odráža minimum rádiolokačných vĺn.

Strela je v počiatočnej a strednej fáze letu navádzaná inerciálnym navigačným systémom a GPS systémom, odolným voči rušeniu. Približne 8 sekúnd pred dopadom sa zapína infračervený senzor.[7] Môže tak byť nasadená počas dňa i noci a za akéhokoľvek počasia.

JASSM-ER na rozdiel od variantu "A" je schopná zasahovať pozemné ciele na vzdialenosť 1 000 km. V súčasnosti jediným lietadlom, ktoré má integrované tieto strely, je bombardér B-1B. V budúcnosti by sa JASSM-ER mala stať súčasťou výzbroje bombardérov B-52H, ale aj stíhačiek F-16 a F-15E.[8]

LRASM je protilodná strela, vyvíjaná na báze AGM-158B JASSM-ER. Program, ktorý zastrešuje US Navy, bol spustený v roku 2009. Po zavedení do služby, plánovanom na roky 2018 až 2019, by LRASM mala postupne nahradiť zastaranú protilodnú strelu AGM-84 Harpoon. Strela je vyvíjaná s ohľadom na to, že k jej nasadeniu dôjde aj v prostredí, v ktorom bude vystavená silnému rušeniu GPS systému. Preto je kladený veľký dôraz na jej schopnosti letieť a navádzať sa na cieľ úplne autonómne. Okrem GPS prijímača, odolného voči rušeniu, bude teda strela vybavená obojsmerným dátovým spojením, radarovým senzorom, ktorý dokáže detegovať lode a dennou/nočnou kamerou pre správnu identifikáciu cieľa. K prvému testu AGM-158C LRASM z bombardéra B-1B došlo v roku 2013. V úvodnej fáze letu strela úspešne preletela po vopred naprogramovanej trase a pomocou dátového spojenia skorigovala svoj let na základe získaných aktualizácií. Následne prešla do autonómneho módu a presne identifikovala a zasiahla pohyblivý námorný cieľ.[9]

V máji 2015 bola strela JASSM-ER vybraná ako optimálny nosič pre vysoko výkonné mikrovlnné zariadnie, schopné zničiť počítače a elektroniku. Cieľom projektu CHAMP je vyvinúť zbraň, schopnú zničiť veliace, riadiace a komunikačné centrá bez toho, aby došlo k stratám na životoch alebo škodám na infraštruktúre. Inými slovami, strela by mohla mikrovlnným pulzom eliminovať prevádzkyschopnosť rôznych zariadení v dôsledku zničenia ich elektroniky.[10]