2060 Chiron
2060 Chiron je planétka s priemerom 839 km, ktorú objavil Charles Thomas Kowal 18. októbra 1977. Bol to prvý objavený zástupca skupiny planétok nazvanej Kentauri.
2060 Chiron | |
planétka | |
| |
Objavenie A | |
---|---|
Objaviteľ | Charles Thomas Kowal |
Dátum objavenia | 18. október 1977 |
Označenie planétok | 1977 UB B |
Orbitálne (obehové) vlastnosti C Epocha JD 2 445 600,5 | |
Excentricita (e) | 0,3816843 |
Perihélium (q) | 8,4199578 AU |
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) | 6,9491373° |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 208,7504092° |
Argument perihélia (ω) | 339,8165966° |
Fyzikálne vlastnosti | |
Rozmery | 839 km |
Absolútna veľkosť | 6,50 |
Albedo | 0,15 |
Chiron bol prvou objavenou planétkou s perihéliom ležiacim ďaleko za aféliami najvzdialenejších dráh telies v pásme planétok. Jeho dráha je v porovnaní s priemernými dráhami iných planétok excentrická a navyše dosť chaotická, pripomínajúca kométy. Jeho veľký rozmer, podľa prvých odhadov ležiaci medzi 400 až 800 km priemerom však vylučoval možnosť, že ide o klasickú kométu, pretože tie majú jadrá rádovo menšie. Chiron však vytvoril veľkú komu s priemerom až 2 milióny km. Klasifikácia tohto objektu preto od začiatku nebola jednoznačná, hovorilo sa o ňom dokonca aj ako o možnej 10. planéte slnečnej sústavy. Napokon sa Chiron stal prototypom novej skupiny telies nazývaných Kentauri. Tieto telesá majú vlastnosti asteroidov aj komét.
Objav
Chiron objavil Charles Thomas Kowal na snímke zachytávajúcej oblasť súhvezdia Baran. Snímka vznikla 18. októbra 1977 cez veľkú Schmidtovu komoru na observatóriu Palomar. Dodatočne sa ho však podarilo identifikovať už na fotografiách vyhotovených v roku 1895. Pri objave malo teleso 18. až 19. magnitúdu a nezvyčajný bol jeho veľmi pomalý pohyb, ktorý naznačoval veľkú vzdialenosť od Slnka.