Označenie planétok

Po objave dostane každá planétka predbežné (provizórne) označenie, ktoré v zásade prideľuje Stredisko pre planétky (Minor Planet Center, skrátene MPC), prevádzkuje svoju činnosť na Smithsonovom astrofyzikálnom observatóriu (Smithsonian Astrophysical Observatory, skrátene SAO), a to z poverenia III. oddelenia pri Medzinárodnej astronomickej únii (International Astronomical Union, skrátene IAU). Výnimku tvoria špeciálne časovo obmedzené projekty, ktoré produkovali veľké množstvo objavov v krátkej dobe, ktorými by bolo stredisko MPC zahltené.

Predbežné označenie prideľované strediskom MPC existuje v dvoch základných variantoch, ktoré sú navzájom jednoznačne prevoditeľné.

Potom, čo je známa dráha novoobjavenej planétky tak dobre, že je možné spočítať jej efemeridu tak, aby ju bolo možné sledovať i v budúcnosti, je jej pridelené strediskom MPC ako definitívne označenie katalógové (poradové) číslo. Od tejto chvíle je plným definitívnym označením planétky toto katalógové číslo (odporúča sa uvádzať, je v okrúhlych zátvorkách) nasledované po medzere platným štandardným alebo špeciálnym predbežným označením.

Po pridelení katalógového čísla má objaviteľ počas nasledujúcich 10 rokov právo navrhnúť pre túto planétku meno, ktoré musí následne schváliť Komisia pre nomenklatúru malých telies (Committee for Small Body Nomenclature, skrátene CSBN) pri III. oddelení organizácie IAU. Toto meno však musí spĺňať niektoré pravidlá:

• meno by nemalo byť dlhšie ako 16 znakov;
• mená by mali byť pokiaľ možno jednoslovné;
• meno musí byť vysloviteľné v nejakom jazyku;
• nesmie byť urážlivé;
• nesmie byť príliš podobné menu inej planétky;
• mená osôb alebo udalostí známych z politického alebo vojenského hľadiska sú prípustné najskôr po 100 rokoch (od úmrtia týchto osôb či od týchto udalostí);
• mená po zvieracích miláčikoch sa neodporúčajú.

Pre planétky pohybujúce sa po určitých dráhach je obmedzenie na mená prísnejšie. Napr. planétky pohybujúce sa v blízkosti libračných bodov sústavy Slnko-Jupiter, tzv. Trójania, musia byť pomenúvané po hrdinoch Trójskej vojny, planétkam križujúcim dráhu Zeme musia byť prideľované mená z mytológie atď.

V minulosti sa z technických dôvodov v menách nepoužívala diakritika; toto obmedzenie už padlo.

Po schválení mena napokon definitívne označenie planétky pozostáva z katalógového čísla (v zátvorke) nasledované schváleným menom.

Komisia CSBN si vyhradila právo sama pomenúvať niektoré významné planétky a planétky s katalógovými číslami deliteľnými 1000. Tým sú prideľované mená známych osobností či organizácií alebo inak významné, napr. (1000) Piazzi, (2000) Herschel, (3000) Leonardo da Vinci, (4000) Hipparchos, (5000) IAU, (6000) United Nations, (7000) Marie Curiová, (8000) Isaac Newton, (9000) Hal (počítač Hal9000 z románu 2001: Vesmírna odysea Arthura C. Clarka a rovnomenného filmu Stanleyho Kubricka).

V Slnečnej sústave sa nachádzajú aj planétky so slovenskými menami – napríklad (1989) Tatry, (3393) Stur, (3571) Milanstefanik (názov planétky musel byť v skoršej dobe jednoslovný, preto tento tvar) a veľa ďalších.

Pôvodne sa planétkam priraďovali grafické symboly, podobne ako majú svoje jednoduché grafické symboly historicky i planéty a Slnko s Mesiacom, zvlášť, keď sa spočiatku súdilo, že novoobjavené telesá sú ďalšie planéty Slnečnej sústavy. Pretože sa však symboly stávali čím ďalej zložitejšie a vyžadovali od užívateľov určité kresliarske schopnosti, ktoré nie každý mal, a rýchlo pribúdajúci počet planétok v 50. rokoch 19. stor. jednak planétky zosadil z pozície planét, navrhol v roku 1851 nemecký astronóm J. F. Encke v ním vydanej astronomickej ročenke na rok 1854 (Berliner Astronomisches Jahrbuch für Jahr 1854) nahradiť tieto symboly číslom v krúžku. Vtedy rozhodol ponechať pôvodný grafický symbol prvým štyrom planétkam (Ceres, Pallas, Juno a Vesta) a piatej objavenej planétke Astraea pridelil symbol (číslo jedna v krúžku). Zatiaľ teda ponechal štyrom prvým planétkam výnimočný status (to sa prejavilo aj tým, že v uvedenej ročenke boli ich efemeridy zaradené medzi planéty, kým pre ostatné telesá počínajúc Astraeou a končiac Eunomiou, boli zaradené až na koniec ročenky). O rok neskôr, 1852, odporučil americký astronóm B. A. Gould, aby týmto spôsobom boli označené všetky planétky. Číslo v krúžku malo byť priraďované v postupnosti, zodpovedajúcej chronologickému poradiu ich objavu. V súladu s týmto návrhom Encke už v ďalšom vydaní astronomickej ročenky na rok 1855 planétke Astraea pridelil číslo 5 v krúžku, ale stále ešte ponechal prvým štyrom grafický symbol. Až v ročenke na rok 1867 (vydanej v roku 1864) boli prvé štyri planétky už uvádzané s číslami, odpovedajúcimi poradiu ich objavu.

K ďalšej zmene prišlo v roku 1858 v USA, keď časopis Astronomical Journal začal používať pre novoobjavené planétky číslo v okrúhlych zátvorkách. Do krúžku sa čísla zapisovali až potom, čo boli príslušné planétky definitívne zaradené do zoznamu (čo približne zodpovedá dnešnej „katalogizácii“). V roku 1888 začal tento významný časopis používať zápis pozostávajúci z poradového čísla, oddeleného čiarkou od mena, ale v roku 1895 sa vrátil k používaniu zátvoriek, tentoraz však pre všetky planétky bez rozdielu. Podobný úzus začal používať aj nemecký časopis Astronomische Nachrichten v roku 1872, ale v roku 1911 prešiel na zápis čísla bez zátvorky nasledovaného po medzere názvom planétky.

V súčasnosti sa používajú obidva spôsoby zápisu, teda napr. (1) Ceres alebo 1 Ceres. V slovenskej Wikipédii sme zvolili zápis podľa Encyklopédie astronómie z roku 1987 a to bez zátvorky.

• Names of Minor Planets. IAU Division III. Committee on Small Body Nomenclature, 2000. (angl.)
• MPC Documentation. Minor Planet Center. (angl.)
• HILTON J. When Did the Asteroids Become Minor Planets? Washington: USNO, 2001. (angl.)