Železničná trať Čelákovice – Neratovice

Železničná trať Čelákovice – Neratovice (v cestovnom poriadku pre cestujúcich označená číslom 074). Trať vedie z Čelákovic do Neratovic cez Brandýs nad Labem. Jednokoľajová regionálna trať vybudovaná v súvislosti s prijatím nového zákona o lokálnych dráhach, ktorý zjednodušil a zvýhodnil ich budovanie. Úsek z Čelákovic do Brandýsa nad Labem bol sprevádzkovaný v roku 1883, do Neratovic v roku 1899.[1]

Čelákovice – Neratovice

železničná stanica Neratovice
Základné informácie
Číslo trate074
PrevádzkovateľSŽDC
Dĺžka22,5 km
Parametre trate
Rozchod1 435
Počet koľají1
Traťová triedaC3
Napájacia sústavaneelektrizovaná
Max. sklon14 ‰
Max. rýchlosť60 km/h
Priebeh trate
Legenda
0 Čelákovice
trať do Prahy
trať do Mochova
vlečka TOS
1,700 Čelákovice zastávka
3,727 Lázně Toušeň
vlečka Stavby mostů a cukrovar
Cesta R10
6,420 Brandýs nad Labem zastávka
vlečka BSS
7,432 Brandýs nad Labem-Zápská
7,534
0,000
zmena staničenia
0,830 Brandýs nad Labem
bývalé nákladisko repy
vlečka sklad
4,800 Polerady
7,735 Kostelec nad Labem
11,380 Jiřice
11,400 vlečka cukrovar Kostelec
13,150 Lobkovice
14 Neratovice město
trate do Prahy a Kralup nad Vltavou
15 Neratovice

Budovanie trate

Úsek Brandýs n.L. – Neratovice

Prvým vytvoreným úsekom tejto trati bola vtedajšia vlečná dráha z Neratovic do cukrovaru Bloch v Kostelci nad Labem, po ktorej začali jazdiť nákladné vlaky v roku 1880. Táto 6 km dlhá vlečka bola neskôr využitá pri stavbe miestnej dráhy z Neratovic do Brandýsa.[2]

Listina o koncesii z 11. januára 1898 bola vydaná k stavbe a prevádzkovaní rušňovej železnice, ktorá bude zriadená ako miestna dráha s rozchodom pravidelným, zo stanice Brandýsa nad Labem cez Kostelec nad Labem do Neratovic a do ktorej bude doterajšia vlečná dráha z Kostelca nad Labem do Neratovic pojatá a primerane upravená. Koncesionár sa zaväzuje, že povolenú železnicu počne ihneď stavať a ju najdlhšie do roka dovŕši a pravidelné vozy po nej prevádzať.[3]

Úsek Čelákovice – Brandýs n.L.

List povolenia Františka Jozefa Prvého zo 7. novembra 1881 udelil spoločnosti pre zriaďovanie rakúskych železníc miestnych právo k stavbe a užívaniu železnice miestnej z Čelákovic do Brandýsa nad Labem zo strany jednej a do Mochova na strane druhej. Spoločnosť jest povinná stavbu tejto železnice hneď započítať a najdlhšie do roka dovŕšiť, po vybavení všeobecnú jazdu po nej uvaliť a po všetok čas koncesie neporušene po nej jazdiť.[4]

V roku 1883 Rakúska spoločnosť miestnych dráh zahájila prevádzku na novej trati z Čelákovic do Brandýsa, spolu s traťou do Mochova, ktorá vtedy slúžila len pre nákladnú dopravu. Trať od Čelákovic pôvodne končila na starej stanici v priestore dnešnej zastávky Brandýs nad Labem-Zápská.

Čoskoro po začatí prevádzky na miestnej dráhe sa začalo uvažovať o spojení medzi Brandýsom a vlečkou kosteleckého cukrovaru, pretože tieto dve trate boli od seba vzdialené len 8 km. V roku 1899 teda bola zahájená doprava medzi Brandýsom a Neratovicami. Dráhou bola odkúpená časť vlečky kosteleckého cukrovaru, ktorý si ponechal iba 2 km dlhý úsek, ktorý odbočuje v bývalej stanici Jiřice. Stanice v Brandýse však ďalej zostávali nespojené, kvôli náročnejším terénnym podmienkam medzi nimi. Až v roku 1925 došlo k stavbe prepojeniu zárezom medzi starou a novou brandýskou stanicou.

Zaujímavosťou je projekt pochádzajúci už z doby Rakúska-Uhorska, ktorý počítal s prepojením existujúcich tratí Neratovice-Brandýs, Brandýs-Čelákovice a Čelákovice-Mochov, doplnené novou spojkou Mochov - Český Brod. Projekt bol však živý ešte za 1. republiky. Motiváciou bolo odľahčiť pražskému železničnému uzlu od tranzitných nákladných vlakov, ako dokladá návrh Dr. Rambouska prednesený v Národnom zhromaždení v roku 1919.[5] V tejto dobe totiž ešte neexistovala súčasná spojka cez stanicu Praha-Holešovice. So stavbou sa však nikdy nezačalo.

Prevádzka

Stanica Kúpele Toušeň vyzdobená pri príležitosti vítania neskoršieho cisára Karola I. a jeho manželky Zity v roku 1911
Motorový vozeň M 131.1515 v zastávke Čelákovice zastávka v 80. rokoch. Tento plechový objekt zastávky tu vydržal až do začiatku 21. storočia
Motorový vozeň neskoršie radu 820 v Čelákoviciach

V roku 1900 boli podľa vtedajšieho cestovného poriadku v prevádzke tieto stanice: Čelákovice, Toušeň, Brandýs nad Labem, Brandýs n. L. město, Polehrady, Labský Kostelec, Jiřice, Neratovice.

Na vlečnej dráhe pre cukrovar Bloch jazdila od začatia prevádzky parná lokomotíva v majetku tohto podniku. Neskôr si cukrovar preberal vagóny na predávkovom koľajisku v Jiřiciach. Koncesia pre trať z Brandýsa do Neratovic obsahovala požiadavku na tri trojosové parné lokomotívy, tri osobné autá, dva služobné a 12 nákladných vozidiel. Cestovný poriadok mal obsahovať tri páry nákladných vlakov s prepravou cestujúcich. Prevádzku nakoniec zahajovali dva stroje radu 400.1 označené menami "Kosteletz" a "Brandeis".[6]

Pred prvou svetovou vojnou bol na trase medzi Viedňou a Brandýsom k videniu vlak so salónnymi vozňami, pretože neskorší cisár Karol I. bol príslušný na vojenskej posádke v Starej Boleslavi. Trať tiež využívali hostia kúpeľov v Toušeni, v Ostrove a v Houšťke a príslušníci vyššie spomínanej vojenskej posádky. Rad týchto hostí ale skôr vystupoval v stanici Mstětice, ktorá vtedy niesla názov Mstětice-Lázně Ostrov, na hlavnej trati z Prahy do Nymburku, a z nej ďalej pokračovali povozy, pretože tu zastavovalo viac vlakov.

V roku 1931 sa objavuje prvý motorový vozeň M 210.0, ktorý tu je potom od roku 1932 v pravidelnej prevádzke. Neskôr je v Brandýse deponované aj vozidlo M 130.2. V Brandýse ďalej slúžia parné lokomotívy radov 400.1, 354.0, 314.2 a 434.1. Na osobných vlakoch sa vystriedali motorové vozne M 240.0, letmo je turnosovaný stroj M 131.1, od roku 1976 sú staršie vozy nahradzované vtedy novými M 152.0, tieto stroje od roku 1994 už pod novým označením 810, úplne prevzali prevádzku. Po úprave pre samoobslužný systém odbavenia cestujúcich, a teda prečíslovanie na rad 809, tu slúži dodnes.

V cestovnom poriadku z roku 1918 nájdeme 2 páry vlakov jazdiacich v trase Čelákovice – Brandýs, a dva páry v úseku Brandýs (mesto) – Neratovice, jazdný čas v prvom úseku je 27 minút. V roku 1944 už jazdí 10 párov vlakov z Čelákovic do Brandýsa, z toho 2 s obmedzením. Na Brandýskej starej stanici stavia len jeden z nich, a to len vo dni školského vyučovania. V roku 1988 medzi Čelákovicami a Brandýsom 13 párov vlakov a v druhom úseku 9. K výraznej redukcii osobnej dopravy došlo v rámci zmeny v priebehu platnosti cestovného poriadku 1996/97. V tom čase sa vážne uvažovalo o privatizácii alebo zastavení prevádzky na rade regionálnych tratí, vrátane tejto. Neskôr však bol počet spojov v súvislosti so zavádzaním systému pražskej integrovanej dopravy opäť navýšený, neskôr dokonca zavedená súčasná doprava v hodinovom takte.

Z motorových lokomotív sa na tejto trati prvýkrát objavili prototypy T 324.0, potom sem na konci 60. rokov boli dodané priamo z výroby stroje dnešnej rady 710, ktoré neskôr museli byť odtiaľ stiahnuté po väčšom počte vykoľajenia, pretože pre tieto trojnápravové rušne tu nebol vyhovujúci stav koľají. V 70. rokoch ich nahradili lokomotívy rady 726. V 80. rokoch ich nahradili lokomotívy rady 720 a 721, ktoré tu slúžili do polovice 90. rokov. Po nich nasledovali 730 a 731. Po roku 2000 sa sem dostali dnes takmer všadeprítomné lokomotívy rady 742. Všetky tieto stroje boli nasadzované na staničné zálohy v Brandýse a v Čelákoviciach. Tieto zálohy dnes už nie sú obsadzované. Ako prvá bola už v 90. rokoch zrušená tá Brandýska. Na manipulačných vlakoch, ktoré jazdili priamo z Neratovic do Čelákovic jazdili lokomotívy 751, ktoré jazdili aj na špeciálnych vlakoch v čase repných kampaní.

Nákladná doprava bola veľmi čulá. Obsluhovaných bolo niekoľko vlečiek, okrem spomínaného cukrovaru v Kostelci, ktorý mal vlastné motorové lokomotívy, tu bola aj vlečka Brandýských strojární a zlievarní, tiež s vlastnou lokomotívou, potom vlečka skladového areálu v Poleradoch, vlečka podniku TOS s vlastnou lokomotívou radu 701, vlečka cukrovaru a Prefy v Toušeni. Existovali tiež nákladiská poľnohospodárskych produktov medzi Brandýsom a Poleradmi. Značné množstvo vozov bolo vykladané a nakladané priamo v staniciach Kostelec nad Labem a Brandýs nad Labem.

Dnešná nákladná prevádzka je v porovnaní so stavom v 80. rokoch značne redukovaná. Okrem vozidiel vykladaných v obvode Brandýskej stanice, je obsluhovaná vlečka podniku BSS - Metaco, ale pre firmu Mitas, ktorá tu skladuje pneumatiky a krátka vlečka v tesnej blízkosti brandýskej starej stanice. Vlečka podniku TOS, dlhá 3 km bola po rokoch oživená v roku 2007. Príležitostne je obsluhovaná aj vlečka bývalého toušeňského cukrovaru, a to plošinovými vozňami s kontajnermi. Donedávna odtiaľ boli vypravované aj hlbinné vozne s betónovými mostnými konštrukciami. Počas ekonomickej krízy od konca roka 2008 nákladná doprava na trati silne poklesla.

Osobná doprava je zabezpečovaná sólo vedenými motorovými vozňami radu 809. V úseku Čelákovice – Brandýs nad Labem jazdia vlaky celý deň, vrátane víkendov, v pravidelnom takte jednej hodiny. V úseku Brandýs nad Labem – Neratovice potom mimo špičku a cez víkendy každé dve hodiny, v pracovné dni ráno a popoludní potom tiež každú hodinu.

Prevádzkovatelia a majitelia dráhy

Na tejto trati sa až do zoštátnenia vystriedalo hneď niekoľko prevádzkovateľov a vlastníkov. Až do roku 1925 mal každý z dvoch samostatných úsekov odlišného vlastníka.[7]

Úsek Čelákovice – Brandýs nad Labem staré nádražie

  • 1. 11. 1883 - ÖLEG (Rakúska spoločnosť miestnych dráh) - vlastník i prevádzkovateľ
  • 1. 7. 1885 - BCB (České obchodní dráhy) - vlastník i prevádzkovateľ
  • 18. 7. 1890 - StEG (Rakúska spoločnosť štátne dráhy) - vlastník i prevádzkovateľ
  • 1. 1. 1908 - zoštátnenie - vlastníkom je kkStB (Rakúske štátne dráhy), prevádzkovateľom StEG
  • 15. 10. 1909 - vlastníkom aj prevádzkovateľom sa stáva kkStB
  • 28. 10. 1918 - ČSD - vlastník aj prevádzkovateľ
  • 1. 1. 1993 - ČD - vlastník aj prevádzkovateľ
  • 1. 1. 2003 - vlastníkom je SŽDC, prevádzkovateľom ČD

Úsek Brandýs nad Labem – Neratovice

  • 15. 7. 1899 - vlastníkom dráhy je firma Místní dráha Brandýs nad Labem – Neratovice, prevádzkovateľom StEG
  • 15. 10. 1909 - prevádzkovateľom je kkStB, vlastník zostáva rovnaký
  • 28. 10. 1918 - prevádzkovateľom je ČSD, vlastník zostáva rovnaký
  • 1. 1. 1925 - dráha je ako celok zoštátnená, firma Místní dráha Brandýs nad Lab. – Neratovice zaniká
  • 1. 1. 1993 - vlastník aj prevádzkovateľ je ČD
  • 1. 1. 2003 - vlastníkom je SŽDC, prevádzkovateľom ČD

Čelákovice

  • Trať 231 Kolín – Velký Osek – Nymburk hl. n. – Lysá nad Labem – Čelákovice – Praha-Vysočany
  • Trať 233 Čelákovice – Mochov

Neratovice

  • Trať 070 Praha hl. n. – Výhybna Praha-Vítkov – Praha-Vysočany – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav hl. n. – Bakov nad Jizerou – Odbočka Zálučí – Turnov
  • Trať 092 Kralupy nad Vltavou – Neratovice

Referencie

  1. Historie tratí; internetová databáze; Sekera, P.
  2. Železná nostalgie III. - o zániku vlečky do cukrovaru v Kostelci nad Labem
  3. Listina o koncesii č.13/1898 Sb. ze dne 11.ledna 1898
  4. List povolení č.134/1881 Sb. ze dne 7. listopadu 1881
  5. Návrh člena Národního shromáždění Dra Rambouska a soudr. na nouzovou stavbu místní dráhy Český Brod - Mochov
  6. Železnice nástupnických států Rakousko-uherské monarchie; statistika lokomotiv (De)
  7. Stručná historie trati na www.zelpage.cz

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.