Ťava jednohrbá

Pred zdomácňovaním, ktoré začalo už asi 4 000 rokov pred Kr., žil dromedár asi v severnej Afrike a Arábii. Dnes je dromedár významné hospodárske zviera a chová sa na pôvodnom území výskytu, v Prednej a Malej Ázii až po Indiu.

Jeho prirodzeným biotopom boli polopúšte a suché stepi, púšte a planiny.

Ťava jednohrbá je veľké zviera s dlhými nohami dlhé 2,2 až 3,4 m a vážiace 450 – 550 kg. Má krémovo hnedú hrubú srsť najdlhšiu na temene, krku, hrdle a hrbe, a chvost merajúci 50 cm. Na očiach má dvojvrstvové mihalnice, ktoré ju ochraňujú pred vniknutím piesku do očí.

Typickým znakom ťavy jednohrbej je jeden hrb na chrbte, ktorý pohlcuje teplo a chráni tak zviera pred slnkom. Okrem toho obsahuje zásoby tuku, ktorého odbúravaním sa uvoľňuje energia a voda.

Rozmnožovanie dromedárov sa odohráva len raz ročne – v období kedy je dosť potravy. Po 365 až 440 dňoch gravidity sa samica oddelí od stáda a rodí postojačky jediné mláďa. Hneď ako sú schopné pohybu, čo je asi za deň, pripoja sa i s matkou k stádu. Hoci mláďa pije materské mlieko takmer rok, čoskoro po narodení okusuje rastliny a v dvoch mesiacoch sa nimi pravidelne prikrmuje. Matka je s mláďaťom v kontakte pomocou hlasových prejavov a stratené mláďa sa ozýva nariekavým volaním. Samci dospievajú vo veku 4 až 5 rokov, samice už v 3 – 4 rokoch.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťava jednohrbá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ťava jednohrbá
• Wikislovník ponúka heslo Ťava jednohrbá

• Dromedár na BioLibu.cz
• eZoo.cz
• Animality.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velbloud jednohrbý na českej Wikipédii.