Štefan II. Druget
Štefan II. Druget(h) (maď. II. Drugeth István) bol užským a zemplínskym županom.
Spomína sa v rokoch 1411-1466. Oženil sa s Katarínou. V roku 1466 sa dozvedáme na základe súdneho sporu, do ktorého vstúpili synovia Mikuláša II.-Štefan II. a Bartolomej I. ako aj synovia Štefana II. -Šimon I., Ján VI. a Štefan III. Drugetovci sa v ňom sťažovali na Jána Lokoša a Petra, syna Jána mladšieho, ktorí napadli ich poddaných cestou domov, keď sa vracali z trhu z Debrecína. Aby bola dokázaná ich nevina, malo 50 šľachticov odprisahať, že to neboli oni.
Štefan II., syn Mikuláša II., sa spomína aj v roku 1449, keď sa dostal so svojim bratrancom Bartolomejom II. do zajatia bratríkov. Zapríčinila to nová politická situácia, keď v roku 1437 zomrel Žigmund Luxemburský, na trón sa dostal jeho zať Albrecht Habsburský. Nastalo obdobie, v ktorom sa Uhorsko ocitlo v hlbokej anarchii, nakoľko kráľovne-vdove sa narodil syn Ladislav Pohrobok. Tá si na pomoc pozvala Jána Jiskru z Brandýsa ako kapitána severného Uhorska (Slovensko). Vnútropolitické nepokoje v druhej polovici 15. storočia znamenali pre Zemplín prítomnosť bratríkov a jiskrovcov-vojská, ktorých jadro tvorili bývalí husitskí bojovníci. Husiti, ktorí v rokoch 1419-1434 plienili Slovensko, sa až na Zemplín nedostali. Jiskrovo vojsko sa však dostalo až do tejto časti. Proti nim sa postavili aj Drugetovci spolu s ostatnými zemplínskými zemepánmi. Bratríkov viedol kapitán Ján Talafús z Ostrova. Tí v roku 1449 zaútočili aj na Humenné a ich výboje siahali až do Čabín. Tento vpád do Humenného a jeho okolia po prvýkrát silno otriasol hospodárskou základňou Drugetovcov. Jiskra vtedy zajal aj Štefana II. a Bartolomeja II. Nasledovali dlhé vyjednávania. Za ich oslobodenie zo zajatia sa prihováral aj jágerský biskup Ladislav Hédervári, ktorý sa listom zo dňa 5. mája 1449 obrátil na mesto Bardejov so žiadosťou o ich vyslobodenie
- „ Múdri a počestní mužovia, naši milí priatelia! O osude našich bratov Štefana a Bartolomeja z Humenného ste sa zaiste dozvedeli skôr, než my. Žiadame Vás teda a odvolávame sa na vaše priateľstvo, aby ste vykúpili z českého zajatia spomínaných a našich bratov v určenej lehote, načo vám dávame našu záruku. Dané v Jágri roku 1449, Ladislav Hedervári, biskup jágerskej cirkvi.“
Napokon sa podarilo v Stropkove v roku 1450 Jánovi z Perína, ktorý bol zemplínskym županom, uzavrieť dohodu s Jánom Jiskrom. Jiskra na základe dohody prepustil Štefana II. a Bartolomeja II. na slobodu s podmienkou, že celý príjem z bane v Telkibányi a tiež všetky príjmy z humenskej a stropkovskej tridsiatkovej stanice dostane on.
V roku 1459 sa zemplínskym županom stal Štefan z Perína. V tom čase sa v Zemplíne spomína medzi poprednými mužmi Ladislav z Pavloviec, dvorný magister, Štefan, Ján Rajnold a Osvald z Rozhanoviec, Štefan z Perína, Peter Sokol aj Bartolomej II a Šimon I. z Humenného.
To, že v tom čase bola stolica poplatná českým zbojníkom, svedčí aj s nasledujúcim obsahom
- „ My, Ján Talafúz z Ostrova atď. ... že vznešení páni Štefan a Bartolomej z Humenného, spoločne s pánom Štefanom z Perína, zemplínskym županom, nám mali dať tisíc florénov za pomoc, nakoľko to jasne vyplýva z nariadenia treugenského mieru, aby mohli zostať v pokoji a mieri. Týmto potvrdzujeme vznešeným a urodzeným pánom uvedenú sumu tisíc florénov a sľubujeme, že ich necháme na pokoji. Na hrade Šariš roku 1460.“
Štefan II. mal troch synov-Jána IV., Štefana III. a Šimona I. Nevieme o ktorého Štefana ide (otca či syna), keď v listine z roku 1465 uvádza, že Ladislav Paločaj, kráľovský sudca, na základe sťažnosti Andreja Butkaja, nariadil Zemplínskej župe, aby uskutočnila vyšetrenie vo veci podpálenia domu Andreja Butkaja v dedine Budkovce, čím mu vznikla škoda v hodnote 600 zlatých. Obvinení boli Štefan z Humenného, Ladislav z Lastomíra a Benedikt, syn Alexandra Butkaja.