Užovka hladká

V súčasnosti sú uznávané tri poddruhy[4]: Coronella austriaca austriaca, Coronella austriaca acutirostris (Malkmus, 1995) a Coronella austriaca fitzingeri. Poddruh Coronella austriaca acutirostris je známy zo severozápadu Pyrenejského polostrova. Poddruh Coronella Austriaca fitzingeri (Bonaparte, 1840) z južného Talianska a Sicílie.[5]

Užovka hladká je 50 až 60 centimetrov dlhý had.[6] Dva exempláre vo Švédsku mali 83 cm a jeden v Ukrajine (blízko Černobyľu) mal 92 cm.[7]

Má plochú hlavu, ktorá je ťažko odlíšiteľná od krku. Jej šupiny sú na rozdiel od užoviek rodu Natrix hladké a podľa neho dostala aj svoje meno. Okolo tela má 19 radov šupín, na chrbte má šupiny menšie ako na bokoch. Samce majú 150 až 164 brušných šupín, samice 152 až 200. Rostrálny štítok na hlave má trojuholníkovitý tvar, ktorý hlboko zasahuje do internazálneho štítku. Niekedy ho dokonca rozdeľuje. Užovka má jeden (zriedkavo dva) predočné štítky a dva zaočné. Za očami má dva páry tylový štítkov, niekedy dva a tri, zriedkavo potom jeden a dva. Horných perných štítkov má väčšinou 7, zriedkavo 8. Análny štítok pod chvostom je jeden, niekedy je však rozdelený na dva. Samce majú 54 až 70 párov podchvostových štítkov, samice 46 až 76.

Samce bývajú hnedé, niekedy až do červena. Samice sú skôr sivohnedej farby. Za hlavou sa vyskytuje tmavá škvrna a po stranách sa tiahne tmavý pás. Na chrbte sa škvrny niekedy spájajú, takže užovka pripomína vretenicu.[3] Z týchto dôvodov sú veľmi často zabíjané. Na rozdiel od vreteníc však jej oči majú guľatú zrenicu. Od ňucháča cez oči a ďalej po tele sa tiahne tmavý pruh. Jazyk býva červenohnedý až tmavo červený.[7]

Táto užovka je rozšírená prakticky po celej Európe s výnimkou časti Pyrenejského polostrova, severu Anglicka, celého Írska a severu Škandinávie. V Škandinávii vystupuje až na 64. stupeň severnej šírky. Východnou hranicou rozšírenia je Kaspické more a severozápad Iránu. Obýva tiež celé Turecko.

Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný.[2] Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli klesajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a klesajúca. Klesajúca je aj rozloha vhodných biotopov a početnosť jej hlavnej koristi - jašteríc..[8]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 1 000 – 5 000, vyjadrená v jednotkách v sieti 1x1 km, bola 136 km². Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako klesajúca.[9]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[10] vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako ako aj za Slovensko VU - zraniteľný.[11]

Je široko rozšírená v slnečných a kamenistých krovinatých stráňach a v skalách. Vyhľadáva tiež rôzne hromady sutín a ďalšie suché a krovinaté miesta. Lovia predovšetkým jašterice, občas ale uloví aj slepúcha alebo hada. V mladosti žerie aj kobylky a ďalší hmyz. Pohybuje sa rýchlo. Sú známe aj prípady kanibalizmu.[3] Je to denný živočích.

Od októbra do marca zimuje, v apríli sa pári.[3] Je živorodá, gravidita trvá 3 až 4 mesiace, potom samica rodí živé mláďatá, ktoré sú 12 až 20 cm dlhé. Najdlhší novorodenci bývajú však až 27 centimetrov dlhí. Väčšinou ich býva 2 až 15.[6]

Pri ohrození vypúšťa zapáchajúci tekutinu z kloaky a zúrivo hryzie. Charakteristické je tiež hlasné syčanie, nafukovanie krku a splošťovanie hlavy.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)[13] a smernici o biotopoch (Príloha II).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užovka hladká
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Užovka hladká

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Užovka hladká na českej Wikipédii a Coronella austriaca na anglickej Wikipédii.

• Příroda v ČSSR, Práce - nakladatelství a vydavatelství ROH, 1988