Šimon Peres

Šimon Peres (hebr.: שמעון פרס, narodený ako Szymon Perski; * 2. august 1923 Wiszniew, Poľsko – † 28. september 2016 Ramat Gan, Izrael) bol izraelský politik a štátnik. Bol deviatym prezidentom Izraela v rokoch 2007 až 2014. Dvakrát pôsobil ako predseda vlády Izraela a dvakrát ako minister vnútra. Dvanásťkrát bol členom vlády a v politike pôsobil 66 rokov. Prvý raz bol do izraelského parlamentu Knesetu zvolený v roku 1959 a okrem 3 mesačnej prestávky v roku 2006 tam pôsobil nepretržite do roku 2007, kedy bol zvolený za prezidenta, v tejto funkcii pôsobil ďalších 7 rokov. V roku 2014, kedy odišiel do dôchodku, bol vtedajšou najstaršou hlavou štátu na svete. Bol považovaný za posledného aktívneho predstaviteľa generácie politikov, ktorá zakladala Izrael.[1]

Šimon Peres
izraelský politik a štátnik
Peres v roku 2009
9. prezident Izraela
V úrade 15. júl 2007 – 24. júl 2014
Moše Kacav Reuven Rivlin
Biografické údaje
Rodné meno	Szymon Perski
Narodenie	2. august 1923 Wiszniew, Poľsko (dnes Bielorusko)
Úmrtie	28. september 2016 (93 rokov) Ramat Gan, Izrael
Politická strana	Mapaj (1959 – 1965) Rafi (1965 – 1968) Strana práce (1968 – 2005) Kadima (2005 – 2016)
Alma mater	New York University Harvard University The New School
Vierovyznanie	Judaizmus
Rodina
Manželka	Sonja Peresová
Deti	Zvia, Yoni, Chemi
Odkazy
	Šimon Peres (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Od mladého veku vynikal ako výborný rečník. Od 40. rokov 20. storočia zaujímal miesto v diplomatických a vojenských službách novovznikajúceho židovského štátu. Jeho prvý vyšší vládny post bola pozícia zástupcu ministra obrany v roku 1952, ktorú dosiahol vo veku 28 rokov. Od roku 1953 do roku 1959 pôsobil ako minister obrany. Od roku 1956 sa podieľal na príprave historických Sèvreských protokolov. V roku 1994 získal spolu s Jicchakom Rabinom a palestínskym lídrom Jásirom Arafatom Nobelovu cenu mieru za úspešné mierové rozhovory, ktorých sa zúčastnil ako minister zahraničných vecí. Mierové rokovania medzi Izraelom a Palestínou však napokon zlyhali.

V priebehu politickej kariéry pôsobil postupne vo viacerých politických stranách – Mapaj (1959 – 1965), Rafi (1965 – 1968), Strana práce (1968 – 2005) a Kadima (2005 – 2016).

Ovládal jidiš, poľský, francúzsky, anglický, ruský a hebrejský jazyk.

Zomrel po masívnej mŕtvici, po dvoch týždňoch hospitalizácie v lekárskom centre Sheba v blízkosti Tel Avivu 28. septembra 2016.[2]