Rigoberta Menchú

Rigoberta Menchú pochádza z mayského etnika K'iche' a narodila sa v malej indiánskej dedine Laj Chimel v guatemalskej provincii Quiché. Od detstva bola svedkom násilností a porušovania ľudských práv, ktoré sa diali v Guatemale počas občianskej vojny. Jej matka a brat boli brutálne zavraždení provládnymi eskadrami smrti a jej otec zahynul pri zásahu armády proti demonštrantom, ktorí sa zabarikádovali v španielskej ambasáde v Guatemala City 31. januára 1980. Cez katolícke a sociálne organizácie sa preto Rigoberta už od svojho tínedžerského veku zapájala do aktivít upozorňujúcich na porušovanie ľudských a občianskych práv predovšetkým domorodého obyvateľstva Guatemaly. Kvôli tomu sa musela začať v Guatemale skrývať a v r. 1981 ušla do exilu v Mexiku. V r. 1983 bola vydaná jej autobiografická kniha Ja, Rigoberta Menchú, ktorá vzbudila medzinárodný ohlas a prvýkrát výraznejšie upriamila pozornosť svetovej verejnej mienky na dianie v Guatemale. V priebehu nasledujúcich rokov sa Rigoberta stala významnou obhajkyňou práv domorodého indiánskeho obyvateľstva a zástankyňou etnicko-kultúrneho zmierenia nielen v Guatemale, ale na celej západnej pologuli.

V roku 1992 jej bola za tieto snahy udelená Nobelova cena mieru. V r. 1998 získala aj Cenu princa Austurského v kategórii medzinárodná spolupráca a v r. 1996 sa stala veľvyslankyňou dobrej vôle UNESCO. V súčasnosti je aktívna hlavne v domácej guatemalskej politike, bola spoluzakladateľkou niekoľkých indiánskych politických strán a v r. 2007 neúspešne kandidovala na post guatemalskej prezidentky. Vyvíja tiež snahu, aby čelní predstavitelia vojenskej diktatúry vládnucej počas občianskej vojny boli za svoje činy postavení pred súd.

• Biografia na stránke Nobelovej ceny