Šahrvaráz

Šahrvaráz pochádzal z rodu Mahránovcov,[2] jedného zo siedmych partských klanov, bol synom istého Ardašíra. Najprv pôsobil v sásánskej armáde, kde zastával vysoké posty. Oženil sa so sestrou Husrava II. Mirhran s ktorou mal syna Šápúr-i Šahrvaráza.[3] Okrem toho mal ešte ďalšieho syna Niketasa Perzského.

Šahrvarázova kariéra je pevne spätá s dobyvačnými ťaženiami kráľa Husrava II. proti Byzantskej ríši. Jednotky pod jeho velením obsadili v roku 613 Damask a o rok neskôr aj Jeruzalem, kde dal Šahrvaráz pobiť množstvo kresťanov a vypáliť početné kostoly, medzi nimi aj baziliku sv. Hrobu. Práve za tvrdý a nekompromisný postup voči súperovi udelil kráľ Šahrvarázovi priezvisko, pod ktorým vstúpil do dejín.

V nasledujúcich rokoch prebiehali vojnové operácie väčšinou so striedavým šťastím, obe väčšie bitky (v roku 623 v Kapadócii a roku 625 v Salbane) však Šáhrvaráz prehral. Nepodarilo sa mu ani dobytie Konštantínopolu, obliehaného v roku 626 spojeneckými Avarmi, lebo Byzantínci zabránili súčinnosti perzského a avarského velenia. Po zvyšok vojny sa potom Šahrvaráz držal skôr bokom a jeho pádu zabránilo len zvrhnutie a zavraždenie Husrava II. vo februári 628.

Voči novej vláde Kaváda a potom Ardašíra III. vystupoval Šahrvaráz dvojznačne - na jednej strane ich musel oficiálne akceptovať, na strane druhej prejavoval snahu viesť samostatnú politiku, hoci k tomu nemal oprávnenie. V júli 629 sa v Malej Ázii osobne stretol s byzantským cisárom Heracleom, dohodol s ním podmienky mieru medzi Byzanciou a Perziou (Peržania napriek prímeriu stále okupovali značnú časť byzantského územia) a dostal od neho zrejme prísľub, že prípadné zosadenie kráľa Ardašíra III. bude Konštantínopol rešpektovať alebo sa aspoň voči nemu bude správať neutrálne.

Čoskoro potom vyzval Šahrvaráz ktésifóntsku vládu, aby mu vydala ministra Meh-Ádhar-Gušnaspa, a keď bol odmietnutý, zahájil občiansku vojnu. Mala rýchly priebeh a skončila obsadením hlavného mesta Ktésifóntu a zavraždením Ardašíra III. v noci z 27. na 28. apríla 630. Šahrvaráz sa dal vyhlásiť za nového panovníka, už tretieho v priebehu dvoch rokov, hoci sám nepochádzal z kráľovského rodu a jeho krok nutne pôsobil ako uzurpácia.

Medzi členmi a stúpencami dynastie Sásánovcov, ktorej autorita bola daná štyrmi storočiami vlády v Perzii, vyvolal prevrat veľké pozdvihnutie. Šahrvarázova základňa bola veľmi vratká a navyše ho sužovala aj ťažká úplavica. Rozhodol sa, že upevní svoju moc v južných provinciách ríše, kde mali Sásánovci tradične oporu, pri prípravách na ťaženie bol však v júni zavraždený. Sprisahanci po čine prehlásili kráľovnou Sásánovcov princeznú Bórán, prvú ženu na perzskom tróne, na východe prijal kráľovskú korunu synovec Husrava II. Husrav III.

1. O. Klíma, Sláva a pád starého Iránu, s. 212.
2. P. Pourshariati, Decline and Fall of the Sasanian Empire: The Sasanian-Parthian Confederacy and the Arab Conquest of Iran, s. 181.
3. P. Pourshariati, Decline and Fall of the Sasanian Empire: The Sasanian-Parthian Confederacy and the Arab Conquest of Iran, s. 205.

• KLÍMA, Otakar. Sláva a pád starého Íránu. Praha : Orbis, 1977. 252 s.
• SCHIPPMANN, Klaus. Grundzüge der Geschichte des sasanidischen Reiches. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1990. ISBN 3-534-07826-8. S. 155.
• POURSHARIATI, Parvaneh. Decline and Fall of the Sasanian Empire: The Sasanian-Parthian Confederacy and the Arab Conquest of Iran. Londýn , New York : I.B. Tauris, 2008. ISBN 978-1-84511-645-3. S. 537.

• Zoznam perzských panovníkov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šahrvaráz

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Šahrvaráz na českej Wikipédii a Shahrbaraz na anglickej Wikipédii.