Kavád II.

Kavád bol synom kráľa Husrava II. a jeho kresťanskej manželky Márie, ktorú niektoré pramene označujú za dcéru byzantského cisára Maurikia. Hoci bol najstarším Husravovým synom, nemal vládu zďaleka istú, lebo kráľ favorizoval svojho mladšieho syna Mardánšáha z manželstva so Širin, ktorá bola takisto kresťankou. Kaváda to priviedlo do radov sprisahancov proti otcovi, oslabenému porážkami vo vojne s Byzanciou, a vo februári 628 nakoniec na perzský trón.

Po prevzatí moci dal Kavád v prvom rade zavraždiť svojho otca i bratov a ihneď začal rokovania o mieri s byzantským cisárom Heracleom. Situácia sásánovskej ríše bola v dôsledku vojenského debakla katastrofálna, počas Kavádovej vlády sa však podarilo uzavrieť len predbežný mier - definitívny dohodol vojvodca Šahrvaráz až v júli 629. Vnútri kráľovskej rodiny panoval od Husravovej násilnej smrti nesúlad a napätie, čo neskôr dalo podnet k špekuláciám, že kráľovná Širin Kaváda otrávila.

V lete roku 628 odcestoval Kavád II. do médskeho Holvánu, kde králi v horúcom období prebývali, na miesto už ale živý nedorazil. Zomrel pravdepodobne v Dastagerde (pravdepodobne na mor),[2] a pred smrťou ešte stihol určiť cisára Herakleia za poručníka svojho maloletého syna Ardašíra. Ten potom nastúpil na perzský trón.

1. O. Klíma, Sláva a pád starého Iránu, s. 221; K. Schippmann, Grundzüge der Geschichte des sasanidischen Reiches, s. 72.
2. O. Klíma, Sláva a pád starého Iránu, s. 221.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kavád II. na českej Wikipédii.

• KLÍMA, Otakar. Sláva a pád starého Íránu. Praha : Orbis, 1977. S. 252.
• SCHIPPMANN, Klaus. Grundzüge der Geschichte des sasanidischen Reiches. Darmstadt : Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 1990. ISBN 3-534-07826-8. S. 155.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kavád II.

• Kavádove mince
• Richard Frye, Dejiny starovekého Iránu