Ľudovít Haraksim
PhDr. Ľudovít Haraksim, CSc. (* 1. august 1928, Užhorod – † 18. november 2008, Bratislava)[1] bol slovenský historik. Je považovaný za jedného z najväčších znalcov dejín Rusínov na Slovensku.[2]
Ľudovít Haraksim | |||
slovenský historik | |||
Narodenie | 1. august 1928 Užhorod, Česko-Slovensko (dnešná Ukrajina) | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 18. december 2008 (80 rokov) Bratislava, Slovensko | ||
Alma mater | Univerzita Komenského v Bratislave | ||
Profesia | historik | ||
|
Životopis
Narodil sa v Užhorode (Podkarpatská Rus dnes Zakarpatská oblasť na Ukrajine), kde jeho otec pochádzajúci z Vyšnej Jablonky pracoval na stavbe železnice.[2] Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pracoval v Ústave dejín európskych socialistických krajín SAV. Od roku 1970 pracoval v Historickom ústave SAV, po čistkách v roku 1971 v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Venoval sa problematike medzislovanských vzťahov v prvej polovici 19. storočia, a národnostným pomerom v Uhorsku v 19. storočí.
Pôsobil ako podpredseda Slovenskej historickej spoločnosti, člen Rady vlády SR pre národnosti, člen Kolégia ministra kultúry SR a člen Slovenského helsinského výboru.[2]
V roku 1994 mu Matica slovenská udelila Cenu Daniela Rapanta.[2]
Dielo
- K sociálnym a kultúrnym dejinám Ukrajincov do roku 1867. (Bratislava, Vydavateľstvo SAV, 1961)
- Slovanství v dějinách Čechů a Slováků (1968)
- Od Kollárova slovanství k slovenství 1835-1848 (1968)
- Národnosti na Slovensku (Veda Bratislava 1993)
Referencie
- Žeňuch, Peter (2008), „Za PhDr. Ľudovítom Haraksimom, CSc.“, SLAVICA SLOVACA 43 (2): 163, http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2008_02/2008_2.pdf
- LAVRINCOVÁ, Magdaléna. Perzekvovali ho pre názory [online]. rusyn.sk, 2018-08-02, [cit. 2020-08-01]. Dostupné online.