Ľuľkovec zlomocný

Prirodzene sa vyskytuje v celej Európe (od Španielska po Podnestrie a Krym, a od Stredomoria po južné Švédsko), zriedkavejšie v severnej Afrike. Rastlina obľubuje prevažne okraje lesov, rúbaniská a polotienité vlhké pôdy zásaditého až slabo kyslého charakteru.

Je to statná 50 – 180 cm vysoká žľaznatá bylina s tučnou priamou a vetvenou stonkou. Listy sú striedavé a rôzne veľké, špicato vajcovité až elipsovité, celokrajné, na báze klinovite zúžené.

Plodom je čierna, výrazne lesklá guľovitá bobuľa (14 – 18 mm v priemere) vyrastajúca z hviezdicového kalichu. Bobuľa neobsahuje kôstku (na rozdiel od jedlej čerešne vtáčej), ale množstvo semien v modrofialovej šťave. Spočiatku chutí sladko, neskôr však dostáva odpornú horkú príchuť.

Kvitne od júna do septembra. Kvety sú úžľabné, jednotlivé, stopkaté, päťramenné, koruny trubkovité, zvonkovité (až 3 cm dlhé), zvonku hnedofialové, zvnútra lysé, hnedofialové, žltošedé až žlté, červenkasto mramorované. Cípy koruny sú ohnuté.

Celá rastlina je prudko jedovatá vzhľadom na vysoký obsah tropanových alkaloidov (koreň až 1,5 %, listy 0,3 až 1,2 %, semená asi 0,8 %) z ktorých rozhodujúci podiel tvorí L-hyoscyamin (až 70 % všetkých alkaloidov). Tieto alkaloidy pôsobia na nervový systém ako parasympatolytikum tým, že tlmia všetky muskarínové účinky acetylcholínu, utlmujú srdcovú činnosť a spôsobujú zastavenie dychu.

Smrteľná dávka je u malého dieťaťa už 3 bobule (!), u dospelého 10 bobúľ.

Ako protijed (antidotum) sa užíva fyzostigmín alebo pilokarpín.

Hlavné príznaky otravy:

• rozšírené zreničky
• vyschnutá sliznica
• sčervenanie tváre, suchá a teplá pleť
• zrýchlený tep

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľuľkovec zlomocný
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ľuľkovec zlomocný
• Wikislovník ponúka heslo Ľuľkovec zlomocný

• 
  plod ľuľkovca – jedovatá bobuľa
• 
  kvet ľuľkovca
• 
• 

• Ľuľkovec zlomocný na botanika.wendys
• Ľuľkovec zlomocný na rostliny.nikde
• Ľuľkovec zlomocný na BioLibu
• www.abicko.cz, liečivé rastliny