Čierny Váh (osada)

Čierny Váh je miestna časť obce Kráľova Lehota[1] v okrese Liptovský Mikuláš.

Kostol, zvonica a cintorín v osade Čierny Váh

Osada leží na sútoku Čierneho Váhu s Ipolticou, nad vtokom Čierneho Váhu do rovnomennej priehrady v Čiernovážskej doline, v nadmorskej výške 741 m n. m., 11 km východne od Kráľovej Lehoty v katastrálnom území obce Východná[2]. Na severe ju obklopujú Kozie chrbty, na juhu Nízke Tatry.

História

Na mieste osady bola v roku 1764 zriadená prvá horáreň v Nízkych Tatrách. Osada vznikla na prelome 18. a 19. storočia a pôvodne sa volala Hošková. Patrili k nej aj samoty Benkovo, Dikula, Medvedzia a Ráztoky. Lesnícka osada sa prvýkrát spomína v roku 1808. Najväčší počet obyvateľov mala k roku 1970 – 136. V tom čase sa tu nachádzala aj škola, obchod a krčma s kolkárňou. Nachádza sa na ceste, ktorá sleduje tok Čierneho Váhu z Kráľovej Lehoty do Šuňavy a Liptovskej Tepličky, ktorou je však prejazd zakázaný.

Od roku 1914 sem viedla Považská lesná železnica medzi Liptovským Hrádkom do Liptovskou Tepličkou, ktorá mala v osade zastávku a od hlavnej trate sa oddeľovala vedľajšia trať do doliny Ipoltica. Trať bola v 70-tych rokoch zrušená, zachovala sa drevená budova železničnej staničky.

V roku 1944 prebiehali v okolí ťažké boje medzi partizánmi a nemeckou armádou. Stojí tu pomník padlým partizánom.

Liatinový náhrobok na cintoríne

Pamiatky

V osade sa nachádza klasicistický kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý nechalo postaviť v roku 1803 hrádocké komorské panstvo pre tunajší lesnícky personál. V interiéri kostola sa zachovali pôvodné drevené lavice a časť tehlovej dlažby. Vedľa chrámu stojí drevená zvonica s hodinami. Nachádza sa tu aj malý cintorín s liatinovými krížmi z 19. storočia. Je na ňom pochovaný aj Anton Sokol (1903 – 1973), dekan Lesníckej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Celý komplex bol v roku 1990 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Turistické trasy

Osadou prechádza modro-značkovaná turistická trasa, ktorá vychádza od železničnej stanice Východná, pokračuje cez sedlo Muránsko (1 080 m n. m.), osadu Muránska a ďalej údolím Ipoltice do sedla Priehybka (1 555 m n. m.) v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier.

Referencie
  1. Verejná správa : Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. MV SR, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.
  2. MAPKA - Mapový portál Katstra nehnuteľností [online]. mapka.gku.sk, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.