Čchen Tu-siou

Tu-siou sa narodil do bohatej úradníckej rodiny, jeho otec ale zomrel, keď mal dva roky. Získal konfuciánsku výchovu, v roku 1896 zložil cisárske skúšky a o dva roky neskôr odišiel do Chang-čou študovať francúzštinu, angličtinu a stavbu lodí. Po neúspechu Boxerského povstania odišiel do Japonska, kde bol v opozícii proti cisárskemu režimu a kde sa zoznámil so západnou vedou a myslením.

Po páde dynastie Čching roku 1911 sa vrátil do Číny a pracoval ako úradník v rodnej provincii An-chuej. Po tom, ako Jüan Š'-kchaj uzurpoval moc v krajine, odišiel Tu-siou roku 1913 na dva roky opäť do Japonska. Po návrate v 1915 sa usadil v Šanghaji a založil časopis Nová Mladosť (新青年). Nová Mladosť sa rýchlo stala najvýznamnejším časopisom v Číne. Tu-siou spolu s ďalšími významnými spisovateľmi ako Chu Š' a Lu Sün na stránkach časopisu kritizovali tradičnú čínsku spoločnosť, najmä konfucianizmus, a šírili západnú filozofiu, medzi inými myšlienky demokracie, ľudských práv a individualizmu.

V roku 1917 bol vymenovaný za dekana Pekinskej univerzity, kde sa roku 1919 zoznámil so skupinou marxistov vedenou Li Ta-čaom.[1] Spoločne vydali špeciálne číslo Novej mladosti celé venované marxizmu. V tom istom roku sa Čchen zapojil do Hnutia štvrtého mája, po jeho potlačení bol donútený rezignovať na pozíciu dekana a odchádza do Šanghaja.

V roku 1920 vyslal Lenin do Číny agentov Kominterny, ktorí mali za úlohu kontaktovať Li Ta-čaa a Čchen Tu-sioua, považovaných za čínskych odborníkov na marxizmus. S finančnou podporou Kominterny založili 1. júna 1921 Komunistickú stranu Číny a Čchen Tu-siou bol zvolený za prvého predsedu.[2] V roku 1922 na príkaz Kominterny vytvoril alianciu s nacionalistickou stranou Kuomintang, vedenou Sunjatsenom. Aliancia pokračovala aj po Sunjatsenovej smrti, keď stranu ovládol Čankajšek.

Mao Ce-tung, významný člen KSČ, vydal roku 1926 spis Analýza tried v čínskej spoločnosti. Maova vízia toho, ako má pracovať Komunistická strana, sa líšila od Čchenovej predstavy. Mao považoval za základňu strany roľníkov, kým Čchen sa podľa západného vzoru opieral o robotníkov.[3] Mao Ce-tung mal výraznú podporu v sovietskom vodcovi Stalinovi a s jeho pomocou sa mu podarilo roku 1927 obviniť Čchen Tu-sioua z trockizmu, odstrániť z pozície predsedu strany a dokonca ho zo strany vylúčiť.

Tu-siou ostal pracovať v Šanghaji ako spisovateľ. V rokoch 1932 až 1937 bol väznený nacionalistami v Nankingu, po napadnutí Japoncami ho však prepustili. Zomrel v ústraní roku 1942. Po založení Čínskej ľudovej republiky sa stal vzorovým renegátom a bol uvádzaný ako príklad tých, ktorí sa odvrátili od straníckej ortodoxie a mali by byť prevychovaní.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čchen Tu-siou