Kuomintang
Kuomintang (tradičné znaky: 中國國民黨; zjednodušené znaky: 中国国民党; pinyin: Zhōngguó Guómíndǎng; slovenským prepisom Čung-kuo Kuo-min-tang) alebo Čínska národná strana, známa tiež pod skratkou KMT, je čínska konzervatívna politická strana pôsobiaca v súčasnosti v Čínskej republike na Taiwane.
| Kuomintang | |||
 | |||
| Základné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Skratka | KMT 中國國民黨 | ||
| Založenie | 10. október 1919 | ||
| Materská strana | Pan-modrá koalícia | ||
| Predseda | Wu Den-yih | ||
| Poslancov | 35 / 113 1 / 6 5 / 16 | ||
| Volebný výsledok | 31,0% (všeobecné voľby 2016) | ||
| Ideológie | Tri ľudové princípy[1][2][3] Čínsky nacionalizmus Liberálny konzervatizmus Konzervativizmus | ||
| Politické spektrum | Stredná pravica | ||
| Počet členov | 1,090,000[4] | ||
| Medzinárodné organizácie | |||
| Medzinárodné organizácie | Centrist Democrat International Medzinárodná demokratická únia | ||
| Ďalšie informácie | |||
| Mládežnícka organizácia | Kuomintang Youth League | ||
| Sídlo | No.232~234, Sec. 2, BaDe Rd., Zhongshan, Taipei, Čínska republika[5] | ||
| Noviny | Central Daily News Kuomintang News Network | ||
| Farby | ██ Modrá | ||
| Web | www.kmt.org.tw | ||
| |||
Vedúcim predstaviteľom bol od založenia až do svojej smrti v roku 1925 revolucionár Sunjatsen, ktorého dedičstvo sú tzv. Tri ľudové princípy. Po Sunovi viedol stranu v rokoch 1926-1927 a 1933-1975 generál Čankajšek. Čankajšek zomrel v roku 1975 a predsedom Kuomintangu sa stal jeho syn Čang Čching-kuo. Po Chiangovej smrti v roku 1988 nastúpil Chiangov viceprezident, rodený Taiwanec, Lee Teng-hui. Lee bol v deväťdesiatych rokoch tiež prezidentom Čínskej republiky. Ako zástanca samostatnosti Taiwanu a v súvislosti so založením opozičnej Tchajwanskej únie solidarity bol v roku 2001 z Kuomintangu vylúčený. V súčasnosti strane od augusta 2017 predsedá Wu Den-yih.[6]
Politický vývoj v strane
Kuomintang je počas celej éry stredopravou, konzervatívnou stranou. Od roku 1912 (pôvodne ako Nacionalistická strana) až do konca 40. rokov 20. storočia bol Kuomintang vládnucou stranou v rámci celej Číny. Od roku 1949, kedy sa stiahol iba na Taiwan a okolité ostrovy, až do konca 80. rokov, vládol Kuomintang formou "jedna strana" totalitnému režimu na Taiwane.
K prvým zmenám v doktríne strany prispel Čang Čching-kuo, syn Čankajška, ktorý od roku 1978 začal postupne zavádzať najprv ekonomické reformy (iniciatívy 10 Veľkých konštrukčných projektov a 12 Nových rozvojových projektov) vzhľadom na väčšiu potrebu spolupráce so zahraničím pri rastúcej zahraničnopolitickej izolácii Čínskej republiky.[7] Od polovice osemdesiatych rokov dochádzalo k postupnej demokratizácii a taiwanizácii Kuomintangu. V roku 1986 bola založená v prostredí Hnutia Tangwai liberálna Demokratická pokroková strana (do r. 1991 ilegálna), ktorá sa hlási k tchajwanskej nezávislosti a ktorá na Taiwane vládla v rokoch 2000–2008.[7]Zmena dominantného postavenia v straníckom systéme sa odzrkadlila aj na politike KMT. V roku 1994 sa od Kuomintangu oddelila ultrakonzervatívna Nová strana, dnes spolu s Kuomintangom a Stranou ľud predovšetkým (založená v r. 2000) súčasť Panmodrej koalície. V roku 2008 prezidentské voľby vyhral opäť Kuomintang so svojim konzervatívnym programom, v roku 2016 však prešiel do opozície.
Zahraničnopolitické názory
V otázke prípadnej nezávislosti Taiwanu sa Kuomintang stavia do opozície Demokratickej pokrokovej strane (DPP), ktorá prípadnú nezávislosť viac podporuje a tak vyhrocuje vzťahy s Komunistickou stranou Číny a jej režimom na pevnine, deklarujúcim politiku jednej Číny. KMT sa stavia k nezávislosti rezervovane, sčasti aj preto, že stále vníma aj pevninskú časť Číny ako potenciálne vlastníctvo nacionalistickej Čínskej republiky na Taiwane okupované komunistami, teda politika jednej Číny z druhej strany.[8]
Volebné výsledky (po demokratizácii v 80.rokoch)
Prezidentské voľby
| Voľby | Kandidát | Spolukandidát | Spolu hlasov | Podiel hlasov | Výsledok |
|---|---|---|---|---|---|
| 1996 | Lee Teng-hui | Lien Chan | 5,813,699 | 54.0% | Víťaz |
| 2000 | Lien Chan | Vincent Siew | 2,925,513 | 23.1% | Porazený |
| 2004 | Lien Chan | James Soong ( PFP) |
6,423,906 | 49.8% | Porazený |
| 2008 | Ma Ying-jeou | Vincent Siew | 7,658,724 | 58.4% | Víťaz |
| 2012 | Ma Ying-jeou | Wu Den-yih | 6,891,139 | 51.6% | Víťaz |
| 2016 | Eric Chu | Wang Ju-hsuan ( Nez.) |
3,813,365 | 31.0% | Porazený |
Referencie
- 政策綱領 [online]. Kmt.org.tw, [cit. 2016-06-19]. Dostupné online.
- The Editors of Encyclopædia Britannica. Three Principles of the People [online]. Encyclopædia Britannica.
- Mary C. Wright. From Revolution to Restoration: The Transformation of Kuomintang Ideology. [s.l.] : Association for Asian Studies, 1955. S. 515–532.
- Hung urges for scrutiny of KMT leader elections. Taipei Times, 16 January 2017. Dostupné online [cit. 2017-01-16].
- Kuomintang Official Website [online]. Kuomintang, [cit. 2011-09-13]. Dostupné online.
- LIN, Adela. Taiwan’s Opposition Kuomintang Elects Wu Den-yih as Chairman [online]. Bloomberg, 20.5.2017, [cit. 2018-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- WROCHERINSKY, Daniel. What Motivated the KMT in Taiwan’s Democratization? [online]. Ketagalan Media, 30.9.2017, [cit. 2018-12-03]. Dostupné online. (po anglicky)
- HIOE, Brian. The DPP and ROC Independence [online]. New Bloom, 23.6.2016, [cit. 2018-11-02]. Dostupné online. (po anglicky)