Ústava Slovinskej republiky

S postupným uvoľňovaním pomerov v socialistickom Slovinsku začali diskusie o novej ústave.[3] Existujúca republiková ústava z roku 1974 bola od septembra 1989 modifikovaná skoro stovkou dodatkov, čo sa nejavilo dlhodobo ako únosné.[4] Už v apríli 1988 vznikol v spolupráci sociológov a spisovateľov návrh ústavy (sociologická ústava, resp. spisovateľská ústava), ktorej hlavnou témou bola existencia samostatného na Juhoslávii nezávislého Slovinska.[1] Druhý návrh ústavy pochádza z marca 1990 a býva spájaný predovšetkým s koalíciou DEMOS, ale na jeho príprave sa podieľali aj predstavitelia postkomunistov.[1] DEMOSovská ústava mala rovnaké východiska ako ústava spisovateľská, ale v návrhu bola zjavná participácia právnikov.[1]

Na základe uznesenia slovinského parlamentu z júna 1990 započali skutočné práce na novej ústave. Vznikla skupina pre prípravu ústavy v zložení Franc Grad, Tine Hribar, Peter Jambrek, Tone Jerovšek, Matevž Krivic a Anton Petenič, koordinátorom skupiny bol Jambrek, odborným tajomníkom Miroslav Cerar mladší.[5] Práca skupiny prebiehala v hoteli Podvin, a tak sa pre návrh ústavy dostalo označenie Podvinská ústava. Ústava sa inšpirovala ústavami Nemecka, Bavorska a Rakúska.[5] Text bol predložený politickým stranám k diskusii a dopracovaniu. Strany mali záujem na udržaní pozícii, ktoré im poskytovala doterajšia ústava z roku 1974, a tak bola s predchádzajúcou ústavou nakoniec zachovaná určitá kontinuita.[6] Stranám sa však nepodarilo pre odpor verejnej mienky presadiť nepriamu voľbu prezidenta.[6] Ústava bola prijatá na prvé výročie referenda o samostatnosti Slovinska.[7]

Slovinská ústava začína vyhlásením, ktoré definuje východiska ústavy.

Prvá hlava – Všeobecné ustanovenia (Splošne določbe) – klasifikuje Slovinsko ako demokratickú, právnu sociálnu republiku, v ktorej moc pochádza z ľudu.[8] Hlava prvá potom ďalej upravuje územnú jednotu a nedeliteľnosť, akcentuje ľudské práva a slobody, prehlasuje oddelenie štátu od cirkvi, upravuje štátne symboly (vlajku, znak a hymnu), hlavné mesto a úradné jazyky.[9] Do hlavy prvej bola neskôr zapracovaná aj všeobecná úprava prechodu práv na medzinárodnú organizáciu, čo bolo učinené v súvislosti so vstupom Slovinska do EU.[10]

Hlava druhá – Ľudské práva a slobody (Človekove pravice in temeljne svoboščine) – obsahuje katalóg základných práv a slobôd (rovnosť pred zákonom, nedotknuteľnosť ľudského života, zákaz mučenia, ochrana osobnej slobody, uvalenie a trvanie väzby, ochrana osobných a osobnostných práv, právo na súdnu ochranu, právo na opravné prostriedky, prezumpcia neviny, záruky zákonného procesu, právo na súkromné vlastníctvo a i.).[11] Zvláštna úprava je venována právam talianskej a maďarské národnostnej skupiny a Romom.[12]

Hlava tretia – Hospodárske a sociálne pomery (Gospodarska in socialna razmerja) – upravuje hlavne ochranu práce, vlastníctvo, vyvlastnenie a slobodu odborov.[13]

Najrozsiahlejšia je hlava štvrtá – Štátne zriadenie (Državna ureditev) – upravujúca Štátne zhromaždenie, Štátnu radu, prezidenta, vládu, správu, obranu štátu, súdnictvo, štátne zastupiteľstvo, právne zastúpenie a notárstvo.[14]

Hlava piata – Samospráva (Samouprava) – upravuje samosprávu v obciach, iných miestnych spoločenstvách a v oblasti spoločenských aktivít.[15]

Hlava šiesta – Verejné financie (Javne finance) – upravuje financovanie štátu a samosprávy, dane, štátny rozpočet a Účetný dvor RS a Centrálnu banku.[16]

Hlava siedma rieši Ústavnosť a zákonnosť (Ustavnost in zakonitost).[17]

Hlava ôsma Ústavný súd (Ustavno sodišče) a hlava deviata upravuje Postup o zmene ústavy (Postup pri zmene ústavy).[18] Posledná desiata hlava upravuje Prechodné a záverečné ustanovenie (Prehodne in končne določbe).[19]

Od prijatia ústavy bolo prijatých sedem dodatkov:

• Ústavný dodatok k čl. 68 Ústavy (14. júl 1997, UL RS 42/97) upravoval otázku nadobúdania vlastníctva cudzincom, bol opäť upravený v roku 2003.[20]
• Ústavný dodatok k čl. 80 Ústavy (26. júl 2000, UL RS 66/2000) pridal piaty odsek, podľa ktorého sú poslanci – s výnimkou poslancov volených za národnostné menšiny – volený pomerným volebným systémom.[20]
• Ústavný dodatok k hlave I. a čl. 47 a 68 Ústavy (7. marec 2003, UL RS 24/2003) pridal čl. 3a, ktorý upravuje prechod právomocí na medzinárodnú organizáciu za podmienky medzinárodnej zmluvy ratifikovanej dvojtretinovou väčšinou, zmena čl. 47 potom zakladá možnosť vydania občanov Slovinska do cudziny, pokiaľ je povinnosť vydania alebo predania stanovené zmluvou podľa čl. 3a a v čl. 68 bola založená možnosť nadobúdania vlastníckeho práva cudzincovi aj ratifikovanou medzinárodnou zmluvou. Tieto úpravy súviseli so vstupom Slovinska do EU, úprava ale bola prevedená všeobecne.[20]
• Ústavný dodatok k čl. 14 Ústavy (15. jún 2004, UL RS 69/04) doplnil do čl. 14 slovo postihnutý.[20]
• Ústavný dodatok k čl. 43 Ústavy (15. jún 2004, UL RS 69/04) zaviedol odkaz na zákonné opatrenie na podporu rovných príležitostí mužov a žien vo voľbách na celoštátnej a nižšej úrovni.[20]
• Ústavný dodatok k čl. 50 Ústavy (15. jún 2004, UL RS 69/04) doplnil do prvého odseku čl. 50 právo na dôchod.[20]
• Ústavný dodatok k čl. 121, 140 a 143 Ústavy (20. jún 2006, UL RS 68/06) v čl. 121 zmenil nadpis a vypustil prvý odsek, podľa ktorého úlohy správy vykonávali bezprostredne ministerstva, čl. 140 odst. 2 novo nevyžadoval pre prenos štátnej správy na samosprávne spoločenstvá ich predchádzajúci súhlas, ale nutnosť poskytnutia finančných prostriedkov a zmenil čl. 143, ktorý novo upravuje kraje.[20]

• Politický systém Slovinska
• Slovinsko

• Ústava Slovin. rep. Dostupné online. (po slovinsky)
• Ústava Slovin. rep. Dostupné online. (po anglicky)
• Rovnopis Ústavy Slovin. rep. in Uradni list RS št. 33/91 [online]. 1991-12-28 [cit. 2009-12-11]. Dostupné online. (po slovinsky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ústava Republiky Slovinsko na českej Wikipédii.