Ústav pamäti národa

Ústav pamäti národa (skratka ÚPN) je špecializovaná dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií, vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989 a sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu.

Sídlo ÚPN na Miletičovej 19 v Bratislave

Ústav bol založený a riadi sa zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).[1] Iniciatíva zriadiť na Slovensku tento typ inštitúcie pochádzala od vtedajšieho poslanca Národnej rady SR a aktéra Nežnej revolúcie Jána Langoša,[2][3] ktorý následne až do svojej smrti v roku 2006 pôsobil aj ako predseda jeho Správnej rady.[4]

Prvoradou úlohou ÚPN je v zmysle zákona:

• úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, predovšetkým analyzovanie príčin a spôsobov straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
• sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní
• zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti.[1]

Myšlienka vzniku podobne špecializovanej inštitúcie sa vynorila už v súvislosti s koncipovaním federálneho lustračného zákona. Ústav mal od začiatku veľké existenčné/priestorové a personálne problémy, napriek tomu sprístupnil verejnosti viaceré základné materiály evidencie orgánov Slovenského štátu a orgánov totalitného Česko-Slovenska.[2]

ÚPN medzinárodne spolupracuje s obdobnými inštitúciami z krajín strednej a východnej Európy, akými sú napr. Ústav pre štúdium totalitných režimov v Česku, Ústav národnej pamäti v Poľsku alebo Národná rada pre štúdium archívov Securitate v Rumunsku.[5]