Ondrej Krajňák

PaeDr., ThDr. Ondrej Krajňák PhD. (* 20. november 1962, Spišská Nová Ves) je filmový dokumentarista a režisér, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN). V októbri 2017 odstúpil z čela ÚPN[1] potom, čo NRSR schválila zmenu zákona o ÚPN, deň pred tým, ako začal platiť uvedený zákon.

Ondrej Krajňák
bývalý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky
Narodenie20. november 1962 (58 rokov)
Spišská Nová Ves, Česko-Slovensko
 Biografický portál

Vzdelanie

Po absolvovaní stredoškolských štúdií sa počas komunistického režimu aktívne zapojil do práce podzemnej cirkvi.[2] Až po páde komunizmu absolvoval vysokoškolské štúdiá na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského a doktorandské štúdium v Lubline (odbor žurnalistika), doplňujúce štúdium na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Zamestnania
  • Pôsobil v katolíckej televízii LUX.[2]
  • 1997 – 2004 Bol zamestnaný v televíznej spoločnosti ako režisér a autor televíznych relácií pre deti a mládež.
  • 2004 – Ústav pamäti národa, vedúci referátu Oral history a audiovizuálnej tvorby. Od r. 2004 okrem realizácie audiovizuálnych projektov ÚPN spolupracoval na výrobe 15 dokumentárnych filmov, ktoré mapujú obdobie neslobody.
  • 13. 2. 2013 – ako nominant SMER-SD bol v čase jeho samostatnej vlády zvolený Národnou radou Slovenskej republiky za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky.

Kritika
  • Podľa Jerguša Sivoša Krajňák neviedol profesionálne ÚPN. "Časopis Pamäť národa sa z odborného časopisu zmenil na podnikový. .. sebaprezentačné texty, v jednom čísle sme narátali až 21 fotografií predsedu správnej rady."[3]
  • V časopise Pamäť národa 2/2015 je 24 fotografií, na ktorých je zachytený[4]. V časopise Pamäť národa 1/2016 na s. 98 - 110 je rozhovor s ním podpísaný P. Juščákom, ktorého Krajňák tesne pred tým dosadil do funkcie šéfredaktora časopisu, hovorcu a šéfa sekcie dokumentácie.[5]
  • "ÚPN sa stal pod jeho vedením vnútorne aj navonok úplne paralyzovanou inštitúciou. Krajňák bol v ostrom konflikte so všetkými členmi správnej rady aj členmi dozornej rady (to je spolu 12 ľudí vrátane samotného Krajňáka). V týchto orgánoch pritom nesedia agenti SNS, ale rôznorodí ľudia vrátane historika Slavomíra Michálka, nominanta prezidenta Kisku. Krajňák sa v priebehu uplynulých rokov správal iracionálne, keď si poštval proti sebe všetkých členov správnej rady. Tí sa napríklad spoločne sťažovali, že predseda systematicky ďaleko prekračuje svoje kompetencie, trebárs tým, že pri menovaní a odvolávaní riaditeľov sekcií obchádzal radu." Martin Hanus, zástupca šéfredaktora denníka Postoj[6]
  • Krajňák ako šéf ÚPN poskytol bezplatne politickej strane KDH film z dielne ÚPN, ktorý bol vysielaný na predvolebnom mítingu. S KDH a jeho politikmi má Krajňák všeobecne dobré styky, pričom často navštevovali jeho kanceláriu v ÚPN. Sú to politici, ktorí sa najčastejšie vyskytujú na fotografiách interného časopisu ÚPN Pamäť národa.[7]

Referencie
  1. Krajňák odstúpil z čela Ústavu pamäti národa. aktuality.sk (Azet.sk). Dostupné online [cit. 2017-11-03].
  2. PaedDr. ThDr. Ondrej Krajňák, PhD. - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2017-11-03]. Dostupné online.
  3. V ÚPN sa posledné roky vyžadovala najmä poslušnosť [online]. www.postoj.sk, [cit. 2018-04-21]. Dostupné online.
  4. PAMÄŤ NÁRODA 2/2015. .
  5. PAMÄŤ NÁRODA 1/2016. . Dostupné online.
  6. HANUS, Martin. Prečo treba ÚPN založiť znova [online]. www.postoj.sk, [cit. 2018-05-15]. Dostupné online.
  7. PAMÄŤ NÁRODA 2/2015. . Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.