Élisabeth Louise Vigéeová-Lebrunová

Narodila sa v Paríži, ale rodičia ju dali do starostlivosti dojke na vidieku, kde žila až do svojich piatich rokov. Jej otec Louis Vigée bol úspešný portrétista a potom, čo ju odviezol späť do Paríža, ju v jej maliarskych začiatkoch podporoval. V rokoch 1760 - 1765 sa zdržiavala v kláštornom internáte Svätej trojice, kde preukazovala veľké nadanie pre výtvarné umenie, najmä pre kresbu. Keď v roku 1767 jej otec zomrel, matka Jeanne roz. Massin sa vydala za bohatého klenotníka menom le Sèvre a rodina sa presťahovala blízko ku kráľovskému palácu.

Portrét matky, Madame le Sèvre

Élisabeth potom vzala do ochrany princezná Lujza Mária Bourbonská a učila sa u slávnych maliarov, napríklad Josepha Verneta a H. Roberta. Roku 1770 už začala maľovať ako profesionálna portrétistka. V roku 1776 sa vydala za Jeane-Baptista Pierre Lebruna, maliara a zberateľa umenia. 12. februára 1780 sa im narodilo ich jediné dieťa, dcéra Jeanne Julie Louise. [3]

V nasledujúcich rokoch namaľovala mnoho obrazov členov kráľovskej rodiny, len samotnú Máriu Antoinettu portrétovala tridsaťkrát. Roku 1781 cestovala s manželom po Holandsku a roku 1783 bola prijatá do Académie royale de peinture et de sculpture. V roku 1789 kvôli revolučným udalostiam opustila s deväťročnú dcérou Paríž. Sprvu žila a maľovala v Taliansku, najmä v Ríme. Navštívila aj Neapol, kde vytvorila niekoľko obrazov preslávenej lady Hamilton, manželky britského veľvyslanca, známej predovšetkým ako milenka admirála Nelsona. Potom sa zdržiavala v rakúskej Viedni.

Z Rakúska odišla do Ruska, kde strávila šesť rokov. V roku 1800 bola prijatá za čestnú členku petrohradskej Akadémie krásnych umení. Portrétovala mnoho slávnych osôb, vrátane cárskej rodiny, a získala značný majetok. Až v roku 1802 sa mohla vrátiť do Paríža. Čoskoro potom však odišla do Anglicka, kde portrétoval okrem iného aj lorda Byrona, v roku 1807 navštívila Švajčiarsko a v roku 1835 a 1837 vydala zaujímavé pamäte.

Zomrela roku 1842 v Paríži, pravdepodobne na arteriosklerózu, a bola pochovaná na cintoríne v Louveciennespri Paríži, kde istý čas žila.

Bola neobyčajne plodnou maliarkou, zanechala cca 660 portrétov a asi 200 krajinomalieb. Najväčšia zbierka jej obrazov je vo Versailles, je však zastúpená takmer vo všetkých veľkých galériách. Spočiatku bola typickou predstaviteľkou slohu Ľudovíta XVI. alebo rokoka, neskôr sa na jej obrazoch objavujú stále silnejšie vplyvy klasicizmu či empíru a dokonca aj romantizmu.

Medzi najznámejšie diela patria:

• "Nerozhodná cnosť" (1775)
• "Mier vedie k hojnosti" (1780)
• "Mária Antoinetta" (1783)
• "Princezná Lujza Radziwilová-Hohenzollernská (1801)

• Vigée-Lebrun, Elisabeth Louise. In: Ottův slovník naučný : illustrovaná encykloædie obecných vědomostí. Zväzok 26 U – Vusín. V Praze : J. Otto, 1907. 1077 s. Dostupné online. S. 679.

1. Vigéeová-Lebrunová, Elisabeth Louise. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 776.
2. Vigée-Lebrunová, Élisabeth-Louise. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), október 1986, roč. XVI, čís. 184, s. 5875. ISSN 0231-9047.
3. Généalogie Jeanne Julie Louise Lebrun Brunette. In: geneat.org, 24-10-2015.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Élisabeth Louise Vigéeová-Lebrunová

• Galéria diel Élisabeth Vigée-Lebrun, články, pamäte, životopisy
• Élisabeth Vigée-Lebrunna Artcyclopedia
• Memoirs of Madame Vigée-Lebrun

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Élisabeth Vigée-Lebrun na českej Wikipédii.