Zoznam panovníkov Aragónska

Aragónsko vzniklo začiatkom 9. storočia v rámci reconquisty ako Aragónske grófstvo, ktoré bolo súčasťou franskej Hispánskej marky. V rokoch 925 až 1035 bolo súčasťou Navarrského kráľovstva, od roku 1035 samostatné kráľovstvo. Roku 1162 bolo k nemu pripojené Katalánsko (presnejšie Barcelonské grófstvo), odvtedy sa niekedy rozlišujú Krajiny aragónskej koruny (vrátane Katalánska a pod.) a Aragónske kráľovstvo (vlastné Aragónsko). Od roku 1516, nástupom Karola I. po Ferdinandovi Aragónskom (1506 – 1516), bolo oficiálne spojené s Kastíliou (de facto vznik Španielska).

Prví grófi Aragónska:

  • 802  809:Aureolus (doložený 807 – 809, ale asi vládol pred rokom 802)
  • 809  820: Aznar I. Galíndez, cca roku 820 bol eliminovaný franský vplyv.
  • 820  833: García I. Galíndez z Pamplony (jeho žena bola Matrona, dcéra Aznara I.)
  • 833  844: Galindo Garcés, syn García I. Galindeza
  • 844  867: Galindo I. Aznárez, syn Aznara I.
  • 867  893: Aznar II. Galíndez, syn Galinda I.
  • 893  922: Galindo II. Aznárez, syn Aznara II.
  • 922  943: Andregota Galíndez (mala za muža García Sáncheza Navarrského)

POZNÁMKA: Mená a poradie vládcov je veľmi neisté. K iným osobám spomínaným ako grófi Aragónska patria napríklad Jimeno Aznar, Galindo García a Fortun Jiménez, ktorí sa zdajú byť z kráľovstva Sobrarbe.

Grófi Aragónska a králi Navarry:

  • 926  970 García I. Sánchez of Navarre, =García Sánchez Abarca
  • 970  994 Sancho II Garcés, = Sancho II. Garcés Abarca
  • 994  1000 García II = García Sánchez II Abarca
  • 1000  1035 Sancho III. Veľký

Králi Aragónska a Navarry:

Králi Aragónska:

  • 1134  1157 Ramiro II. Mních
  • 1157  1162 Petronilla (Aragónsko) → mala za muža grófa Ramona Berenguer IV. Svätého barcelonského

Králi Aragónska a grófi barcelonskí; Barcelonská dynastia:

  • 1162  1196 Alfonz II. (I. v Barcelone), dobyl Teruel
  • 1196  1213 Peter II. (Pedro II.) (I. v Barcelone) Katolícky, zomrel v bitke pri Murete

Králi Aragónska a Valencie, grófi barcelonskí; Barcelonská dynastia:

  • 1213  1276 Jakub I. (Jaime I.) Dobyvateľ, dobyl Valenciu, Mallorcu a Ibizu
  • 1276  1285 Peter III. (Pedro III.) (I. vo Valencii, II. v Barcelone) Veľký, dobyl Sicíliu
  • 1285  1291 Alfonz III. (I. vo Valencii, II. v Barcelone), dobyl Minorcu
  • 1291  1329 Jakub II. Spravodlivý
  • 1327  1336 Alfonz IV. (II. vo Valencii, III. v Barcelone)
  • 1336  1387 Peter IV. (Pedro IV.) (II. vo Valencii, III. v Barcelone), zosadil kráľov Mallorcy
  • 1387  1396 Ján I. (Juan)
  • 1396  1410 Martin I., Humanists → posledný priamy potomok Wilfreda I. Barcelonského, ktorý vládol; zomrel bez legitímnych dedičov, čo viedlo ku Caspeskému vyrovnaniu

medzivládie: 1410 – 1412

Králi Aragónska a Valencie, grófi barcelonskí; Trastamárovská dynastia:

Ďalší králi boli už králi zjednoteného Španielska, ale mali až do roku 1700 vo svojom titule (Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf) časť „kráľ Aragónska“, ktorú – spolu s ostatnými – roku 1700 nahradil titul „kráľ Španielska“. Aragónsko či jeho časti však ešte malo týchto protikráľov španielskych kráľov:

Barcelonskí grófi; Bourbonovci (žiaden z nich nevládol vo Valencii alebo Aragónsku, ktoré zostalo pod vládou Filipa IV. (Španielsko))

Kráľ Aragónska, Kastílie a Valencie, barcelonský gróf:

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.