Smrť

Smrť človeka je zánikom organizmu ako celku (def: Smrť je konečné vývinové štádium jedinca.). Rozlišujú sa dve jej fázy:

• Klinická smrť - je definovaná ako zástava životne dôležitých funkcií organizmu - dýchania a/alebo činnosti srdca, no v tomto štádiu ešte nedochádza k nezvratnému poškodeniu mozgového tkaniva.
• Biologická smrť - trvalé a so životom nezlučiteľné poškodenie mozgového tkaniva následkom nedostatku kyslíka a/alebo mechanicky. Konečný, nevratný stav.

Smrť človeka (informatika) je ukončenie komunikácie medzi psychikou a organizmom.[1]

• Rimania rozlišovali medzi umieraním jednotlivca a smrťou, pričom smrť predstavovala podľa nich niečo pekné, lebo znamenala večný pokoj a stav bez náruživosti.[2]

• Smrť nepokladali v Mezopotámii za nič mimoriadne, bola iba nevyhnutným osudom ľudí. Z tela uloženého do zeme sa opäť stala hlina, z ktorej Ea kedysi uhnietol prvého človeka. Z mŕtveho sa oddelil dvojník - lietajúci tieň, ktorý sa rovno odobral za ostatnými prízrakmi do sveta mŕtvych. Tam všetci mŕtvi potichu a ospanlivo živoria zo skromných obetných darov živých.[3]

• Epikuros: Smrť sa nás netýka, pretože pokiaľ sme tu my, nie je tu smrť, a keď príde smrť, nie sme tu my.[4]

• Tibetský budhizmus: Smrť nie je absolútnym predelom medzi životom a bezživotím; život pozemský a zásvetný sú dve formy vyššej existencie a hranica medzi nimi je plynulá.[5]

Kresťanstvo: Kresťanstvo považuje život za nekonečný. Smrť zobrazuje odchod z tohto sveta a následný príchod do večnosti (nebo, peklo).

• človek (filozofia)

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Smrť
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrť
• Wikislovník ponúka heslo Smrť