Alexander Melicher

Vyrastal v Šamoríne, kde sa aktívne venoval hudbe už na meštianskej škole (1939 – 1947). Počas štúdia na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (hra na husle a teória vyučovania hudobnej výchovy, 1953 – 1957), kde jeho učiteľmi boli aj Eugen Suchoň, Viliam Fedor a Ján Albrecht, spieval v zbore Slovenskej filharmónie. Krátko pôsobil v Trenčíne (učiteľ hudobnej výchovy na Základnej deväťročnej škole, 1957 – 1960) a potom sa usadil v Banskej Bystrici. Učil na Pedagogickej fakulte (Katedra hudobnej výchovy, od r. 1981 docent a zástupca vedúceho katedry), neskôr na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela (vedúci Katedry hudobnej a estetickej výchovy). V roku 1997 ho vláda SR poverila založením Akadémie umení, stal sa jej prvým rektorom (1998).

Doktorandské štúdium absolvoval v Prahe (Katedra hudobnej výchovy Karlovej univerzity, 1975 – 1976), na Pedagogickej univerzite J. E. Purkyně v Brne habilitoval na docenta (1981), titul profesor získal na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (1987).

Neobyčajne bohatým hudobno-kultúrnym aktivitám profesora Melichera dominuje pedagogická činnosť. Cez prizmu učiteľa publikoval, komponoval, organizoval vedecké konferencie, zakladal a viedol detské folklórne súbory, riešil hudobno-historiografickú problematiku, či realizoval výskumy, ktorých výsledky aplikoval v pedagogickej praxi. Intenzívne sa venoval životu a dielu Zoltána Kodálya, jeho hudobno-výchovnej koncepcii (Kodályova metóda, alebo Kodályova koncepcia hudobnej výchovy) a jeho vzťahom k Slovensku. Pôsobil ako externý riaditeľ Krajského symfonického orchestra v Banskej Bystrici, inicioval a garantoval vedecké konferencie, sympóziá a semináre o živote a tvorbe slovenských skladateľov, o hudobno-pedagogickej a hudobno-psychologickej problematike. (K problematike hudobného vzdelávania pozri aj Európska asociácia pre hudobné vzdelávanie v školách, European Association for Music in Schools – EAS).

Aktívne ovplyvňoval hudobný život Banskej Bystrice, s Literárnym a hudobným múzeom spolupracoval pri organizovaní koncertov z tvorby slovenských skladateľov v ich rodiskách a pôsobiskách. Významne sa podieľal na príprave a realizácii koncertných cyklov v Banskej Bystrici (Hudobná jar, Dni komornej hudby), spoluorganizoval festival populárnej hudby Bystrické zvony.

Významnou časťou jeho hudobných aktivít bol zborový spev a tvorba pre spevácke zbory. Okrem zboru Slovenskej filharmónie externe spieval v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Aktívne spieval v miešaných zboroch Collegium Cantus a Canzona Neosolium, príležitostne vypomáhal vo vysokoškolskom miešanom zbore Cantica, umelecky spolupracoval so speváckym zborom Mladosť pri Univerzite Mateja Bela, so Speváckym zborom mesta Brezna, dodnes spieva v miešanom zbore Viliama Figuša-Bystrého v Banskej Bystrici. Patrí medzi propagátorov zborového spevu a popri pedagogickej práci aj komponoval pre detské zbory a príležitostne pre zbory dospelých.

Jeho aktivity v oblasti populárnej hudby boli ovplyvnené osobným priateľstvom s hudobným skladateľom Vojtechom Wickom a spoluprácou s tanečnými orchestrami Pavla Bayerleho a Gustava Broma a s vokálnou skupinou Linha Singers, ktoré realizovali nahrávky jeho skladieb v Slovenskom rozhlase.

Od chvíle, keď ho v Trenčíne oslovili manželia Kubalovci sa venoval aktívne aj slovenskému folklóru, hlavne ako huslista i ako umelecký vedúci. Zanechal výraznú stopu vo folklórnom súbore Urpín, bol umeleckým vedúcim vysokoškolského folklórneho súboru Mladosť (1971 – 1981), ako člen Ľudovej hudby Ondreja Mrázika bol spolutvorcom mnohých nahrávok ľudovej hudby v Slovenskom rozhlase, spolupracoval s niekoľkými ďalšími folklórnymi súbormi.

V marci 2013 mu primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola udelil Cenu primátora 2012 pri príležitosti životného jubilea za významné umelecké výkony v oblasti hudby, pedagogickú a publikačnú činnosť.

• Úvod do náuky o harmónii. Pedagogická fakulta Banská Bystrica, 1972
• "Vzťahy Zoltána Kodálya k Slovensku a rozšírenie jeho hudobno-výchovnej koncepcie vo svete". Habilitačná práca, Banská Bystrica, 1980
• "O vzťahoch Mikuláša Schneidera-Trnavského k Zoltánovi Kodályovi". Vlastivedný zborník Západné Slovensko č. 7, Obzor, 1980
• "Zoltán Kodály a jeho vzťah k Slovensku". In: Hudobný archív 4, Matica slovenská, 1981
• "Jubilant Vojtech Wick". In: Hudobný život č. 20, 1983
• "Nad listami Mikuláša Schneidera-Trnavského Zoltánovi Kodályovi". In: Hudobný archív 10, Matica slovenská, 1987
• Rozvoj zmyslu pre tonálnosť, 1990
• "Poznámky o živote a diele hudobného skladateľa Ladislava Stančeka". In: Hudobný archív 11, Matica slovenská, 1990, ISBN 80-7090-012-1
• Hudobná psychológia. Vysokoškolské skriptá, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica, 1991, ISBN 80-85-162-20-2
• Po stopách jedného súbehu (Príspevok k dejinám hudby v Banskej Bystrici). In: Hudobný archív 12, Matica slovenská, 1994
• Vojtech Didi, hudobný peagóg, skladateľ a dirigent. Dějiny hudební výchovy (osobnosti, instituce, koncepce). Sborník z konference Janáčkiana 1996. Vydavateľstvo Montanex, Ostrava, 1996
• Zborová tvorba hudobného skladateľa Vojtecha Didiho. Cantus Choralis Slovaca 1996 Zborník materiálov z II. medzinárodneho sympózia o zborovom speve v Banskej Bystrici, Univerzita Mateja Bela, ISBN 80-8055-107-3
• Zelená kolíska. Poznámky o živote a tvorbe hudobného skladateľa Vojtecha Wicka. Organizačný výbor Chalupkovho Brezna, 2003

Spoluautor 2 učebníc, 7 vedeckých mongrafií, 2 odborných knižných publikácií, 12 odborných prác, 14 vedeckých príspevkov, prekladateľ 6 odborných prác, redaktor a zostavovateľ 10 publikácií, 3 medzinárodných a 12 domácich zborníkov, početných bulletinov, referátov na vedeckých konferenciách ap.

• Folklórny súbor Trenčan
• Folklórny súbor Urpín
• Ľudová hudba Ondreja Mrázika pri krajskom štúdiu Československého rozhlasu v Banskej Bystrici
• Vysokoškolský folklórny súbor Mladosť (umelecký vedúci)
• Folklórny súbor Spievanky pri gymnáziu v Banskej Bystrici (vedúci ľudovej hudby)
• Detský folklórny súbor Matičiarik
• Folklórny súbor Sedmokráska pri ZŠ na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici

• Jubilant Alexander Melicher / Eva Michalová. In: Hudobný život, roč. XV, č.2, 1983
• Profil hudobného vedca, skladateľa doc. PhDr. Alexandra Melichera, CSc / Darina Turňová. In: Cantus Choralis Slovaca 1996 zborník materiálov z II. medzinárodného sympózia o zborovom speve v Banskej Bystrici, Univerzita Mateja Bela, 1996, ISBN 80-8055-107-3
• Dejiny slovenskej hudby / Marián Janek Pre denné a diaľkové štúdium učiteľstva 1. stupňa ZŠ, Univerzita Mateja Bela, 1999, ISBN 80-8055-277-0
• Krátky slovník folklorizmu okresu Banská Bystrica v 20. storočí / Miloš Šípka Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2003, ISBN 80-85169-70-3
• Who is Who v Slovenskej republike, Zug: Hubner's Who is Who, 2007, ISBN 978-3-7290-0067-4
• Osobnosti Banskej Bystrice na začiatku tretieho tisícročia. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2010, ISBN 978-80-89388-34-9
• Prvý rektor PhDr. Alexander Melicher, CSc., oslávil v jubilejnom roku životné jubileum. / Mária Strenáčiková. In: art3 Spravodajca Akadémie umení v Banskej Bystrici, ročník 3. č. 1, marec 2013
• Osobnosti slovenskej hudobnej pedagogiky / Mariana Kološtová a kol. Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Bankej Bystrici, 2018, ISBN 978-80-557-1461-5

• Šamorín a okolie (Mesačník verejného života), ročník XXII, číslo 4, apríl 2012, str. 8.
• Hudobné centrum
• 25 rokov Speváckeho zboru mesta Brezna: 1978 – 2003
• Slovenský rozhlas, Rádio Regina Banská Bystrica, Hudobný magazín 10.1.2008 – rozhovor pri príležitosti 75. narodenín.
• Mladosť štyridsaťročná, Univerzita Mateja Bela Katedra hudobnej výchovy, 2009, ISBN 978-80-8083-898-0
• Slovenský rozhlas, Rádio Devín, relácia Akcenty, rezonancie 2.2.2013 – rozhovor pri príležitosti 80. narodenín.
• BBonline.sk: Radnica hostila udeľovanie Ceny mesta a Ceny primátora za rok 2012