Zóé Zaoutzaina

	Zóé Zaoutzina
	byzantská cisárovná (augusta)
Biografické údaje
Narodenie	9. storočie
Úmrtie	899/900; Konštantínopol
Pochovanie	Chrám svätých Apoštolov
Vierovyznanie	kresťanstvo, všeobecný koncilový prúd
Rodina
Manžel	I. Theodóros Gukuniates[1]; II. Lev VI.
Potomstvo	spolu s Levom VI. mala ešte nemanželskú dcéru Annu, niekedy sa spomína aj druhá dcéra
Otec	Stylianos Zaoutzes
	Historický portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Zóé Zaoutzaina[pozn. 1] (starogr. Ζωή Ζαούτζαινα; † december 899 / január 900[2]) bola byzantská cisárovná, druhá manželka cisára Leva VI. Jej otcom bol vysoký byzantský úradník arménskeho pôvodu, minister Stylianos Zaoutzes.[1]

Zóé a cisár

Na cisársky dvor sa Zóé dostala vďaka svojmu otcovi Stylianovi Zaoutzovi, ktorý plnil rozličné úlohy v štátnej správe. Už v mladosti sa stala milenkou byzantského princa Leva VI., pre ktorého však jeho otec Bazil I. vyhliadol inú manželku, Theofanó. I napriek Levovmu sobášu sa však princ so Zóé naďalej schádzal. Cisárskym dvorom bolo preto rozhodnuté o jej sobáše s Theodórom Gukoniatom.

Vzťahy Leva a jeho prvej manželky neboli dobré. Lev sa medzitým stal cisárom a po tom, čo zomrela jeho jediná dcéra z prvého manželstva sa Lev znovu začal stretávať so Zóé. V roku 893 sa Theofanó utiahla do kláštora, kde neskôr zomrela. Niekedy v tomto období umrel aj Zóéin manžel Theodóros (896/897). Zlé jazyky jeho smrť pričítali Zóé, ktorá bola klérom považovaná za zlú a hriešnu.

Lev si Zóé i napriek odporu cisárovho duchovného radcu, neskoršieho patriarchu Euthymia, ktorý mal na dvore značný vplyv. Euthymios nenamietal Levov druhý sobáš, hoci bol v Byzancii vnímaný krajne, no postavil sa proti osobe Zóé. Euthymios bol poslaný do vyhnanstva do kláštora a sobáš i napriek námietkam patriarchu vykonal palácový kňaz Sinapes. Zóé bola taktiež korunovaná za cisárovnú. Spolu so Zóé získal veľkú moc aj Stylianos pre ktorého vznikol nový titul basileopatór (otec cisára). Manželstvo Zóé a Leva ale netrvalo dlho, pretože o pár rokov Zóé zomrela, na čo si cisár vzal tretiu ženu Eudokiu.[1][3] Spolu s Levom VI. mala Zóé jednu dcéru Annu, ktorá sa však narodila ešte ako nelegitímne (nemanželské) dieťa, pretože okolo roku 900 už bola považovaná za osobu vhodnú pre sobáš, a bola vydaná za Ľudovíta III. Slepého.[4]

Poznámky

Prepis podľa PSP, iné prepisy mena Zóé: Zóé, Zoi, Zoé, iný prepis rodového mena: Zaoutzina

Referencie

DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. ISBN 978-80-8061-373-0. S. 141 – 144.
Constantine Porphyrogennetos - The Book of Ceremonies. [s.l.] : BRILL, 2012-01-01. Dostupné online. ISBN 978-90-04-34492-1. (po anglicky)
ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 158 – 159.
GARLAND, Lynda. Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527-1204. 1. vyd. [s.l.] : Routledge, 2011. 364 s. ISBN 0415619440, 978-0415619448. S. 111 – 113. (po anglicky)

Vladárske tituly
Zóé Zaoutzaina Macedónska dynastia
Predchodca Theofanó	Augusta - cisárovná manželka 897 – 899	Nástupca Eudokia Bajané

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[2] Prepis podľa PSP, iné prepisy mena Zóé: Zóé, Zoi, Zoé, iný prepis rodového mena: Zaoutzina

[:PBD-1] DIEHL, Charles. Postavy z byzantských dejín. Preklad Štefan Janšák. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2009. 246 s. ISBN 978-80-8061-373-0. S. 141 – 144.

[3] Constantine Porphyrogennetos - The Book of Ceremonies. [s.l.] : BRILL, 2012-01-01. Dostupné online. ISBN 978-90-04-34492-1. (po anglicky)

[:DB-4] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 158 – 159.

[5] GARLAND, Lynda. Byzantine Empresses: Women and Power in Byzantium AD 527-1204. 1. vyd. [s.l.] : Routledge, 2011. 364 s. ISBN 0415619440, 978-0415619448. S. 111 – 113. (po anglicky)