Zámok Bučovice

Zámok Bučovice je renesančný zámok v centre juhomoravského mesta Bučovice.

Zámok Bučovice
zámok
Štát	Česko
Kraj	Juhomoravský
Okres	Vyškov
Súradnice	49°08′57″S 17°00′05″V
Vznik	16. storočie
Pre verejnosť	prístupný
Najľahší výstup	mesto Bučovice
Poloha zámku Bučovice v Česku Poloha zámku Bučovice v Česku Poloha zámku Bučovice v Česku
Wikimedia Commons: Bučovice Chateau
Webová stránka: www.bucovice-zamek.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dal ho postaviť v rokoch 1566 – 1582 pán Ján Šember z Boskovíc, v tom čase jeden z najbohatších moravských šľachticov. Staviteľom zámku s renesančnými arkádami bol severotaliansky majster Pietro Gabri, stavbu realizoval s využitím plánov Jacopa Strada (nie – ako sa často chybne uvádza – Pietra Ferrabosco di Lagno).

Zámok má priestorný dvor lemovaný z troch strán arkádami. Štíhlych stĺpov a arkád s hlavicami (iónskymi, rímskymi i korintskými) je celkom 96. Sokle stĺpov sú ozdobené emblémami, kamenné veraje dverí nesú znaky zakladateľa zámku a jeho manželiek. Na barokových úpravách zámku (od 1633) sa podieľal Giovanni Giacomo Tencalla, ktorý pre Maximiliána Lichtenštajnského (manžela dcéry Jána Šembera Kataríny) vytvoril i manieristickú fontánu (1637) uprostred zámku. Vodotrysk je vysoký 8,5 metra, predstavuje kalichovitú vázu s lupienkovito ohnutou hlavicou, ktorá prechádza do štyroch vyhĺbených dračích hláv opierajúcich sa o bedrá drepiacich morských panien. Hore je zakončený sochou bacchanta. V tom čase boli pristavané i štyri rohové veže s kovovými "lucernami", ktoré však pre veľkú váhu museli byť z veží postupne zvesené.

Manieristická fontána

Od roku 1681 prestal zámok slúžiť ako panské sídlo a stal sa administratívnym centrom panstva, od roku 1720 sídlom centrálnej lichtenštajnskej učtárne. Odvtedy žiadne závažnejšie stavebné úpravy nenarušili jeho taliansky renesančný charakter.