Yehoshua Lakner

Narodil sa a vyrástol v Bratislave. V roku 1941 emigroval do Palestíny. V rokoch 1943 – 1948 študoval okrem iných u Ödöna Pártosa a Alexandra Boskoviča. V roku 1952 študoval v USA na hudobnej škole Tanglewood u Aarona Coplanda. V rokoch 1950 – 1963 pôsobil ako učiteľ na Rubinovej hudobnej akadémii v Tel Avive. Od roku 1959 pracoval v nemeckom Studio für elektronische Musik pri Nordwestdeutscher Rundfunk v Kolíne nad Rýnom s Mauriciom Kagelom a Karlheinzom Stockhausenom.

V roku 1963 sa kvôli doliečovaniu svojho syna z detskej obrny presťahoval do Švajčiarska. Tam pracoval ako skladateľ scénickej hudby pre rôzne divadelné predstavenia, v rokoch 1974 – 1987 pôsobil ako učiteľ hudobnej teórie na konzervatóriu v Zürichu.

Z Laknerovho raného obdobia pochádzajú kompozície, ktoré sa slobodne pohybujú medzi neoklasicizmom a serializmom. Jeho Toccata pre orchester (1958) získala Engelovu cenu mesta Tel Aviv.

Pre avantgardné predstavenia zürišského divadla Theater an der Winkelwiese v 60. rokoch vytvoril Lakner z montáží magnetofónových nahrávok abstraktnú scénickú hudbu v štýle musique concrète. V 80. rokoch došlo v jeho tvorbe k obrate, ktorý súvisel so získaním počítača Commodore 64. Začal experimentovať s algoritmami, ktoré vytvárali zvuky a zároveň grafické efekty na obrazovke. Svoje životné dielo skomponoval Lakner práve pre tento „hudobný nástroj“ v programovacom jazyku BASIC. Niekedy je priebeh programov presne určený, inokedy je generovaný náhodne alebo ho možno ovládať pomocou klávesnice.

S týmito graficko-hudobnými kompozíciami, ktoré nazýval skratkou AVZG (nem. Audio-Visuelle Zeit-Gestalten, dosl. audiovizuálne formy v čase), vystupoval na koncertoch a výstavách (Londýn 1991, Tel Aviv 1993, Bazilej 1994, Zürich 1996). V rokoch 1996 – 1999 pracoval na projekte o švajčiarskom maliarovi Giovannim Segantinim („Segante-Projekt“), ktorý uviedol v roku 1999 v Zürichu a Miláne a v roku 2000 v Bratislave.

• Oficiálna stránka