Yahya Jammeh

Jammeh stál na čele štátu najprv ako predseda päťčlennej Armed Forces Provisional Ruling Council (Dočasná vládnuca rada ozbrojených síl), vydržal niekoľko pokusov o svoje zvrhnutie, vrátane snahy o prevrat zo strany niektorých ostatných členov Rady. Uplatňoval značne autoritársky spôsob vlády, zároveň však bolo zrejmé, že mu chýba hlbšia koncepcia politického programu.

Kapitán Jammeh (všetci členovia Rady sa povýšili na kapitána) sa rozhodol z armády odísť (pri tej príležitosti bol povýšený na plukovníka), aby sa vo voľbách roku 1996 mohol uchádzať o prezidentský úrad. Ústavné podmienky pre uchádzačov o úrad prezidenta boli Jammehovi napísané na mieru - kandidát musel byť vo veku medzi 30 a 65 rokmi. Takáto veková hranica znemožnila kandidatúru rade politických veteránov, ktorí sa mohli stať Jammehovými vážnymi súpermi. Prezidentské voľby Jammeh skutočne vyhral, ​​avšak ich poctivosť bola medzinárodne spochybňovaná. Svoj úrad obhájil vo voľbách v októbri 2001, ktoré už boli medzinárodnými pozorovateľmi, na rozdiel od Gambie opozície, označené za celkom spravodlivé. Avšak po voľbách sa Jammeh do značnej miery vrátil k autoritatívnemu spôsobu vládnutia s represívnym postojom voči opozícii. 22. septembra 2006 bol už tretíkrát zvolený za prezidenta, keď získal 67.3% hlasov.

2. decembra 2016 odstúpil z prezidentskej voľby, potom čo jeho protikandidát Adama Barrow získal väčšinu hlasov.[1][2] Potom, čo Jammeh pôvodne výsledky volieb uznal, rozhodol sa o týždeň neskôr voľby vyhlásiť za neplatné.[3] 18. januára 2017, deň pred vypršaním svojho mandátu Yahya Jammeh vyhlásil deväťdesiatdňový stav ohrozenia štátu, potom čo regionálny blok ECOWAS nevylúčil vojenskú intervenciu pod vedením susedného Senegalu.[4] Po niekoľkých rokovaniach s predstaviteľmi iných afrických štátov (predovšetkým s nigérijským prezidentom Muhhamadom Buharim) a pod hrozbou vojenského zásahu zo zahraničia sa Jammeh 21. januára vzdal moci a odletel z Gambia do Rovníkovej Guiney.[5]