Xubuntu

Xubuntu je jedna z oficiálnych derivácii Linuxovej distribúcie Ubuntu. Používa jadro rovnaké ako pôvodné Ubuntu, ale namiesto grafického rozhrania Gnome používa Xfce. Prvá stabilná verzia, Dapper Drake, vyšla 1. júna 2006 pod označením 6.06 LTS. Neskôr bola aktualizovaná na verziu 6.06.1 LTS. Prvýkrát sme sa však mohli stretnúť s Xubuntu po vydaní Ubuntu 5.10, keď sa dalo Xubuntu doinštalovať pomocou meta-balíka z Ubuntu, Kubuntu alebo Edubuntu.

Xubuntu


Xubuntu 18.04 Bionic Beaver
Základné informácie
VývojárUbuntu Foundation
Rodina OSGNU / Linux
Zdrojový modelOpen-source softvér
Posledná stabilná verzia18.04 (Bionic Beaver) / 26. apríl 2018
Jazykyviacjazyčné
Metóda aktualizácieAPT, Synaptic
Manažér balíkovdpkg
Podporované platformyi386, AMD64
JadroMonolitické jadro
Užívateľské rozhranieXfce
LicenciaGNU GPL
Stav vývojaaktívny
Ďalšie odkazy

Pozri aj Informačný portál
Xubuntu 8.04
Xubuntu 7.04 AbiWord a Gimp
Xubuntu 6.06
Operačné systémy
Microsoft Windows
1.02.03.03.1x95NT982000MeXP2003Vista2008Windows 7CEMobileWindows 8Windows 8.1Windows 10
Mac OS
System 6 · System 7 · Mac OS 8 · Mac OS 9 · macOS
GNU/Linux (distribúcia)
Ubuntu · Debian · Fedora · Gentoo · Knoppix · Mandriva · Red Hat Linux · Slackware · SUSE · ďalšie...
BSD
FreeBSD · NetBSD · OpenBSD · DragonFly BSD
Mobilný telefón a PDA
PalmOS · Windows Mobile · Windows Phone · Android · Symbian OS · OS X · iOS
DOS
MS-DOS · DR-DOS · Enhanced-DR-DOS · FreeDOS · PTS-DOS
Ďalšie
CP/M · OS/2 · QNX · Solaris · UNIX · AmigaOS · BeOS · OpenVMS · NeXTSTEP

Xubuntu má 6-mesačný vývojový cyklus, identický s ostatnými deriváciami. Jeho veľkou výhodou je rýchlosť a nenáročnosť - na starších počítačoch pracuje svižnejšie ako Ubuntu. Z derivácií Ubuntu pracuje svižnejšie ako všetky, s výnimkou Lubuntu. Xubuntu tak isto kladie dôraz na využívanie čisto GTK+ aplikácií, kde je to len možné.

Distribúcia

Grafické rozhranie

  • Xfce - jednoduché, a pri tom pohodlné a rýchle grafické rozhranie

Sieť

Multimédia

  • Gxine - multimediálny prehrávač. V starších verziách Xubuntu bol použitý program Xfmedia. Často sa pridáva prídavný hudobný prehrávač, napríklad XMMS

Kancelária

Grafika

  • Gimp - grafický nástroj pre tvorbu a editáciu obrázkov
  • GQview - prezerač obrázkov
  • Evince - prezerač PDF dokumentov

Ďalšie nástroje

  • Terminál
  • File Roller - archivátor, použitý od verzie 7.10. Predtým Xarchiver.
  • Mousepad - textový editor, ktorý sa podľa jeho tvorcov vždy pustí do 1 sekundy
  • Thunar - nenáročný, a pri tom príjemný správca súborov

Inštalácia Xubuntu

Zaslanie cez ShipIt program nie je možné, na rozdiel od väčšiny ostatných oficiálnych derivácii.

Kúpenie CD cez slovenské stránky Linuxos.sk alebo Ubuntu.kayle.sk

Upgrade zo starších verzií

Pomocou repozitárov

Verzie

Prvá LTS (long time support=dlhodobo podporovaná) verzia bola 6.06 (Dapper Drake) vydaná 1. júna 2006.

VerziaDátum vydaniaKódový názov
4.1020. október 2004Warty Warthog
5.048. apríl 2005Hoary Hedgehog
5.1013. október 2005Breezy Badger
6.06 LTS1. jún 2006Dapper Drake
6.1026. október 2006Edgy Eft
7.0419. apríl 2007Feisty Fawn
7.1018. október 2007Gutsy Gibbon
8.04 LTS24. apríl 2008Hardy Heron[1]
8.1030. október 2008Intrepid Ibex[2]
9.0423. apríl 2009Jaunty Jackalope[3]
9.1029. október 2009Karmic Koala[4]
10.04 LTS29. apríl 2010Lucid Lynx
10.1010. október 2010Maverick Meerkat
11.0428. apríl 2011Natty Narwhal
11.1013. október 2011Oneiric Ocelot
12.04 LTS26. apríl 2012Precise Pangolin
12.1018. október 2012Quantal Quetzal
13.0425. apríl 2013Raring Ringtail
13.1017. október 2013Saucy Salamander
14.04 LTS17. apríl 2014Trusty Tahr
14.1023. október 2014Utopic Unicorn
15.0423. apríl 2015Vivid Vervet
15.1022. október 2015Wily Werewolf
16.04 LTS21. apríl 2016Xenial Xerus
16.1013. október 2016Yakkety Yak
17.0413. apríl 2017Zesty Zapus
17.1019. október 2017Artful Aardvark
18.04 LTS26. apríl 2018Bionic Beaver
18.1018. október 2018Cosmic Cuttlefish
19.0418. apríl 2019Disco Dingo
19.1017. október 2019Eoan Ermine
20.04 LTS23. apríl 2020Focal Fossa

Inštalácia softvéru

Xubuntu sa dá jednoducho rozšíriť pomocou apt-get, pričom je hneď prítomný grafický nástroj Synaptic. Xubuntu je zároveň jediná derivácia, ktorá má metabalík build-essentials, kde je zahrnutý najdôležitejší softvér pre kompilovanie zo zdrojových kódov. Xubuntu používa rovnaké balíčky, ako ktorákoľvek iná oficiálna derivácia Ubuntu.

Neslobodný softvér

Xubuntu je ako ostatné ubuntu distribúcie debianovského typu a to znamená silný príklon k slobodnému softvéru. Neslobodný softvér nie je primárne prítomný v tejto distribúcii. Dôvodom sú licenčné zmluvy. Doinštalovanie neslobodného softvéru, ako napríklad niektoré multimediálne kodeky alebo Flash Player, urobíte priamo v aplikácii Synaptic. Niektoré programy, opierajúce sa o aj proprietárny softvér, majú však tieto vlastnosti v štandardných deb balíčkoch vypnuté. Príkladom môže byť nástroj na prístup do databáz tOra, ktorý keď chceme používať aj na prístup do proprietárnej databázy Oracle, musíme ho inštalovať trošku zložitejším spôsobom [5].

Xfce 4.4

Odľahčené rozhranie, ktoré pracuje rýchlejšie ako KDE alebo Gnome. Zároveň má však menej funkcií a jednoduchšie programové vybavenie. Xfce má množstvo pluginov, ktoré sa dajú taktiež doinštalovať cez Synaptic. Doinštalovaním Xfce do ktorejkoľvek oficiálnej distribúcie Ubuntu vlastne dostaneme plnohodnotné Xubuntu, a pritom sa nepoškodí predchádzajúca distribúcia. Pri prihlasovaní si môžeme vybrať, aké grafické rozhranie chceme použiť. Je teda možné nainštalovať všetky oficiálne distribúcie založené na Ubuntu na jednom oddieli pevného disku.

Distribúcie založené na Xubuntu

Pozri aj

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Xubuntu

Externé odkazy

Oficiálne zdroje

Neoficiálne zdroje

Referencie

  1. http://fridge.ubuntu.com/node/1099
  2. https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel/2008-February/025136.html
  3. https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2008-September/000481.html
  4. https://lists.ubuntu.com/archives/ubuntu-devel-announce/2009-February/000536.html
  5. https://help.ubuntu.com/community/HowToBuildToraWithOracle
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.