MS-DOS

Začiatky tohoto operačného systému spadajú do roku 1981, keď spoločnosť IBM (International Business Machines) spolu s výrobcom procesorov spoločnosťou Intel začala vyrábať prvý osobný počítač s názvom IBM PC 5150. IBM však mala problém s dokončením vlastného operačného systému TopView. Preto IBM pristúpila k možnosti zakúpiť operačný systém od iného dodávateľa – vtedy od málo známej firmy Microsoft.

Firma Microsoft medzitým zakúpila za 50 000 dolárov od firmy Seattle Computer Products (SCP) systém QDOS (Quick and Dirty Operating System) vytvorený pre platformu Intel 8086 založený na operačnom systéme pre CP/M od Garyho Killdala. Potom bol Microsoftom systém preportovaný pre IBM PC 5150 a licencovaný firme IBM pod názvom MS-DOS 1.0.

Cena PC 5150 bola v prepočte asi 3300 eur. Počítač obsahoval procesor Intel 8086 o takte 4,77 MHz, pamäť 64 kB RAM, monochromatický monitor, klávesnicu, disketovú mechaniku a MS-DOS. Za iné operačné systémy (aj kvalitnejšie) si musel zákazník doplatiť. Tento počítač dosiahol za niekoľko mesiacov značnú popularitu, a komerčného úspechu (milión predaných kusov). Keďže MS-DOS bol súčasťou dodávky, zákazníci si väčšinou nedokupovali iný operačný systém.

MS-DOS umožňoval prácu so súbormi a adresármi (presun, kopírovanie, mazanie, vytváranie, premenovanie a pod.), spúšťanie aplikačného softvéru aj od iných dodávateľov (textový editor, tabuľkový kalkulátor, kresliace programy, jednoduché hry), umožňoval použitie vyšších programovacích jazykov (C, Pascal, jednoduchý BASIC, Fortran), formátovať pevné disky a diskety, vytvárať tzv. dávkové súbory (batch file), ktoré umožňovali spustiť dávku príkazov (napr. autoexec.bat), konfiguráciu systému pri štarte (config.sys), tlač na periférnych tlačiarňach, podporu cudzojazyčných znakov (interpunkcia) a pod. Sada príkazov bola uložená v súbore Command.com.

Od roku 1981 Microsoft vytvoril mnoho ďalších verzií, posledná, označená ako MS-DOS 6.22 (samostatne predávaná) bola vydaná v roku 1994. Ďalšie verzie, 7.0, už boli súčasťou grafických operačných systémov Windows 95, 7.1 vo Windows 98 a verzia 8.0 vo Windows ME.

Ako každý systém, aj MS-DOS bol poplatný dobe svojho vzniku. V čase jeho vytvorenia sa nepredpokladal taký búrlivý vývoj v oblasti počítačového hardvéru. Preto bol systém obmedzený na 640 KB operačnej pamäte RAM, podobne nejestvovala podpora veľkokapacitných pevných diskov a pod. Jedným z problémov MS-DOSu je správa pamäte. Procesor Intel 8086 umožňuje adresovať iba 1MB operačnej pamäte RAM. Tento priestor bol operačným systémom rozdelený na 640 KB tzv. konvenčná pamäť a zvyšok do 1 MB bol používaný pre tieňovanie BIOSu a pre účely periférnych zariadení. Pomocou emulátorov napr. EMM bolo síce možné pracovať aj s väčšími pamäťami formou stránkovania, ale to spôsobovalo spomalenie práce. Neskoršie procesory využívali pre správu „hornej pamäte“ ovládač himem.sys. Stále však ostalo zachované delenie pamäte na konvenčnú a hornú. Takéto rozdelenie spôsobovalo problémy aplikačnému softvéru, ktorý si musel nároky na RAM parametrizovať v zavádzacích súboroch.

Neskôr boli hlavne z dôvodu licenčnej politiky Microsoftu vytvorené klony operačného systému MS-DOS, ktoré používali rovnakú príkazovú sadu. Tieto klony voláme všeobecne DOS (Disk Operating System). Príkladom je napr DR-DOS, FreeDOS a pod.

V marci 2014 Computer History Museum so súhlasom firmy Microsoft zverejnilo zdrojové kódy prvých verzií systému (1.1 a 2.0) pod licenciou Microsoft Research License Agreement, ktorá zakazuje komerčné použitie.[1][2] Microsoft 28. septembra 2018 oznámil, že zdrojové kódy verzií 1.25 a 2.0 zverejnil na protáli Github.[3] Vzťahuje sa na ne licencia MIT.[4]

• DOS