Vysoké Vršatce

Vysoké Vršatce sú geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestierajú sa v severnej časti pohoria, približne 15 km západne od Púchova.[2]

Vysoké Vršatce
geomorfologická časť
Bielych Karpát
Vršatské bradlá
Štát Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Púchov, Ilava
Nadradená
jednotka		 Vršatské bradlá
Susedné
jednotky		 Kobylináč, Bielokarpatské podhorie, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie
Mestá Krivoklát, Vršatské Podhradie, Lednica, Červený Kameň
Súradnice 49°04′52″S 18°10′05″V
Najvyšší bod Chmeľová
 - výška 925 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 300 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Trenčianskom kraji
Poloha v Trenčianskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis

Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá západnú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar severo-južnej orientácie a ležia tu obce Krivoklát, Vršatské Podhradie, Červený Kameň a Lednica. Vysoké Vršatce susedia prevažne s časťami Bielych Karpát, len na južnom okraji sa nachádza Považské podolie s podcelkom Bielokarpatské podhorie. Západne nadväzujú Biele Karpaty podcelkom Kobylináč, východne leží Podvršatská brázda a juhovýchodne Vršatské predhorie, obe geomorfologické časti podcelku Vršatské bradlá.[1]

Prevažná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky z tejto oblasti. Najvýznamnejšie sú od juhu Krivoklátsky potok, Tovarský potok a Lednica. Sídla na území Vysokých Vršatcov sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (Púchov – Nemšová).[2]

Chránené územia

Táto časť pohoria leží okrem malej časti na východnom okraji, celá na území Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Nachádzajú sa tu i osobitne chránené územia, a to prírodná pamiatka Lednické skalky, Krivoklátske lúky a Krivoklátska tiesňava, prírodná rezervácia Lednické bradlo, Červenokamenské bradlo, Vršatské hradné bralo a Drieňová.[2]

Turizmus

Západná časť Vršatských bradiel je najatraktívnejšou časťou Bielych Karpát. Turistami vyhľadávané sú skalnaté bralá, ruiny hradov Lednica a Vršatec, či iné oblasti vzácnej prírody.

Vybrané vrcholy
  • Chmeľová (925 m n. m.)
  • Chotuč (795 m n. m.)
  • Červený kameň (641 m n. m.)
  • Kamenná hora (633 m n. m.)
  • Drieňová (626 m n. m.)

Značené trasy

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.