Vrchovka alpínska

Je to karpatský subendemit (vyskytuje sa aj na Balkáne v pohorí Stará planina[1]). Vyskytuje sa v Poľsku, na Slovensku, Ukrajine, v Rumunsku, Bulharsku a v Grécku. Na Slovensku je tento druh rozšírený v Kysuckých Beskydách (Veľká Rača), Oravských Beskydách (Babia hora), Krivánskej Malej Fatre, Západných Tatrách (Úplazíky), Čergove a v Bukovských vrchoch.[2]

Rastie v horskom aj v subalpínskom vegetačnom stupni. Obľubuje vlhké prostredie lúk, lesov a nív blízko potokov. Pôda býva bohatá na živiny, alkalická, kamenistá aj hlinitá. Zriedkavo aj v kosodrevine.[2]

Je vysoká 20 – 50 cm. Byľ je priama a štvorhranná. Jednotlivé kvety sú žlté. Plod je guľatá tobolka.[3]

Ide o poloparazit. Kvitne v júni až júli.[3] Rastlina má parazitický a semiparazitický životný cyklus. Nie je jasné na ktorých druhoch parazituje ale pravdepodobne ide o rody Petasites, Adenostyles a Cicerbita.[1][4]

Patrí do rodu Tozzia. Tento rod obsahuje dva veľmi príbuzné druhy T. alpina a T. carpathica. Podľa niektorých autorov ide o dva podruhy jedného druhu (Tozzia alpina carpathica a Tozzia alpina alpina).[1]

Patrí medzi rastliny európskeho významu (NATURA 2000). Na území Slovenska je chránená zákonom.[5] Populácia na Slovensku je ustálená, druh je klasifikovaný ako menej ohrozený: takmer ohrozený.[2][6] Chránený je aj v Poľsku a Rumunsku. Ide o druh zaradeným do CORINE Biotopes and the Habitats Directive (92/43/EEC).[3]