Vojtech Wick

• otec Rudolf Wick
• matka Mária rod. Dvorská

Študoval na Evanjelickom kolégiu v Prešove, na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1927 – 1932), 1934 JUDr. V rokoch 1917 – 1926 študoval hru na klavíri súkromne v Košiciach a na Hudobnej škole v Prešove, 1929 – 1932 na Mestskej hudobnej škole v Bratislave.

Pôsobil od roku 1934 v Brezne ako advokát, verejný notár, vedúci štátny notár, 1961 – 1967 učiteľ hudby na ĽŠU. Účastník SNP. V 30. rokoch sa dostal do kontaktu s džezovou hudbou, ktorú improvizoval v bratislavskom rozhlase, potom propagátor slovenskej hudobnej kultúry na Horehroní. Autor vyše 400 hudobných diel z oblasti tanečnej hudby, inštrumentálnych skladieb pre ĽŠU, orchestrálnych skladieb a politických piesní. Pre deti zložil okolo 125 skladieb, ktorými sa prezentoval najmä v televíznych reláciách. Zapájal sa aj do autorských súťaží, skladal príležitostné orchestrálne skladby a predohry. Spolupracoval s detským speváckym zborom pri ĽŠU, ženským komorným zborom pri Mestskom osvetovom stredisku, dychovou hudbou v Brezne. V roku 1965 zložil pri príležitosti 700. výročia prvej zmienky o sídle Horehronia - mesta Brezna - slávnostnú fanfárovú znelku, ktorá sa používa pri slávostiach dodnes.

Monografia o skladateľovi, ktorý najkrajšie roky prežil v Brezne. (Autor: Alexander Melicher, rok vydania: 2003)

Pripomenutie útlej "zelenej" brožúrky začnem trochu netradične, ale, žiaľ, ako vidieť, čím ďalej, tým naliehavejšou súčasťou dnešných recenzií - poďakovaním. Nie je veľmi potešujúce, že knižna kultúra (a nielen ona!) je odkázana práve už len na sponzorov, mecenášov, dobrodincov... A tí, chtiac-nechtiac, i rozhodujú o vydaní každej čo len hodnotnejšej publikácie. Nuž ale čo?!

Aj vydanie útlej monografie o významnom slovenskom hudobnom skladateľovi a pedagógovi Vojtechovi Wickovi sprevádzali spomínané problémy. Že nakoniec uzrela svetlo sveta, udialo sa zásluhou organizačného výboru Chalupkovho Brezna s podporou Slovenského hudobného fondu a Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy SR. Spolu s autorom Alexandrom Melicherom načim poďakovať i Horehronskému múzeu v Brezne, osobitne Hane Peterajovej za starostlivosť o pozostalosť skladateľa a Mestskému kultúrnemu stredisku v Brezne, ktorí podporili existenciu tejto publikácie.

Prof. PhDr. Alexander Melicher, CSc., (narodený v roku 1933), známy hudobný pedagóg a skladateľ (inak prvý rektor Akadémie umení v Banskej Bystrici), zužitkoval dlhoročné priateľstvo s Vojtechom Wickom a prispel tak k jeho nedožitým 95. narodeninám i k svojej sedemdesiatke.

Výsledné dielko, o ktorom je reč, nemohlo mať určite iný názov ako Zelená kolíska - podľa hádam najznámejšej rovnomennej Wickovej piesne, ktorú sme si zafixovali v podaní Oľgy Szabovej (jej melódia napríklad dodnes uvádza reláciu banskobystrickej rozhlasovej Reginy Hudobné pozdravy). Je autorom aj piesne Vlada Oravca ktorú neskôr naspieval Ivan Krajíček a Otto Weiter „Nemám auto, nemám motorku“

Dajme však už slovo autorovi monografie Alexandrovi Melicherovi: "Vojtech Wick, nestor slovenskej populárnej hudby, zastáva v jej vývoji významné miesto. Na škodu veci sa však hodnoteniu jeho tvorby nevenovala doteraz vačšia pozornosť, hoci myšlienka vznikla už dávnejšie, ešte na pôde Krajskej pobočky Zväzu slovenských skladateľov a koncertných umelcov v Stredoslovenskom kraji, v ktorej bol Vojtech Wick členom vedenia a treba povedať, že veľmi agilným. Jednou z príčin bolo i to, ze žil a tvoril mimo centra a mimo úzkych kontaktov s profesionálnymi orchestrami, spevákmi, textarmi či rozhlasom a televíziou..."

Počas svojho života Vojtech Wick napísal stovky populárnych piesní, šansónov, detských piesní a iných hudobných diel. Pričinil sa tak o propagáciu nových prúdov v slovenskej populárnej hudbe. Hlboký záujem o túto tvorivú činnosť prejavil nielen počtom skladieb (v monografii ich zoznam pripomína 455 - od roku 1947 a určite to nie su všetky), ale predovšetkým tým, že zanechal svoje pôvodné povolanie právnika, aby sa mohol venovať iba kompozícii a pedagogickej práci v Základnej umeleckej škole v Brezne (1961 – 1967).

"Hudobný skladateľ Vojtech Wick, aj keď nebol breznianskym rodákom (prišiel sem pred sedemdesiatimi rokmi - v roku 1934), predsa našiel v tomto malebnom meste, zelenej kolíske medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím, na brehu Hrona (bol o. i. vášnivým rybárom), svoje bydlisko, bohaté tvorivé obdobie a nakoniec aj miesto posledného odpočinku na novom mestskom cintoríne", spomína ďalej autor monografie.

V skromnej publikácii, ktorú autor zameral na mladosť, tvorivé breznianske obdobie, pohľad na tvorbu a aktivity, sa dočítame aj o hudobnom štýle skladateľa, o jeho práci nad partitúrou, o spolupráci s textármi (K. Bendovou, L. Šimonom, J. Pavlovičom a mnohými inými), o úspechoch v košickej televíznej Zlatej bráne, kde patril roky medzi najplodnejších autorov.

"Piesne som začal písať celkom náhodne. V Brezne sa po vojne poriadal "bál", zábavy nasledovali jedna za druhou, no program ešte často dva dni pred začatím nebol. Raz ma manželka nahovorila, aby som napísal niekoľko pesničiek, ktoré by sa tam mohli zaspievať. Sama mi zložila texty - a v tom mi pomáhala aj dlhé roky neskôr. Pesničky sa páčili, povzbudilo ma to a ja som "vhupol" oboma nohami do komponovania. Onedlho mi prišla ponuka z rozhlasu na nahrávanie, vyšli nové gramoplatne, v roku 1948 som sa stal kandidátom Zväzu skladateľov...", takto pred rokmi pospomínal pan Wick, keď som ho navštívil v Brezne vo vilke na Ulici Boženy Nemcovej číslo 20.

Nejeden z milovníkov tanečných piesní je majiteľom platní s jeho prvými skladbami, ktoré naspievali František Krištof Veselý, Tri dievčatká, Bea Littmannová, Gabriela Hermélyová, František Zvarík...

Poznámky o živote a diele hudobného skladateľa Vojtecha Wicka - ako znie podtitul monografie Zelená kolíska - chcú v prvom rade kompletizovať prístupné dokumenty a poznatky, ktoré dokresľujú skladateľovu umeleckú prácu. Podarilo sa to, aj keď torzovite. Všeličo možno v knižke chýba, všeličo sa len naznačuje, ale aj o to išlo. Predstaviť umelca, ktorý neúnavne tvoril, hľadal inšpiráciu vo vzťahu k prírode Horehronia, spolupracoval s početnou skupinou básnikov, priatelil sa s hudobnými skladateľmi, spevákmi a hudobnou mládežou. Predstaviť mimoriadne láskavého človeka, ktorý neúnavne zasvätil svoj život populárnej hudbe, Breznu, Horehroniu, Slovensku...

• pozostalosť v Archíve hudobných rkp.

• Slovenský biografický slovník

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• 25 rokov speváckeho zboru mesta Brezna doc