Vojtech Vilhan
Vojtech Vilhan (* 14. júl 1926, Vrútky – † 1. november 1988, Bratislava) bol slovenský architekt, ktorý ovplyvnil vývoj architektúry na Slovensku, aj ako pedagóg, hlavne v 60. a 80. rokoch 20. storočia. Radíme ho medzi zakladateľov modernej slovenskej interiérovej tvorby.
| Vojtech Vilhan | |||
| slovenský architekt | |||
| Dielo | |||
|---|---|---|---|
| Osobné informácie | |||
| Narodenie | 14. júl 1926 | ||
| Vrútky, Slovensko | |||
| Úmrtie | 1. november 1988 (62 rokov) | ||
| Bratislava, Slovensko | |||
| |||
Životopis
Štúdium
Vojtech Vilhan sa narodil vo Vrútkach, neďaleko Martina. V roku 1932 až 1936 navštevoval ľudovú školu vo Vrútkach a nasledovne študoval na reálnom gymnáziu v Žiline do roku 1941. Už v roku 1942 keď urobil prijímacie skúšky na samé jednotky na Vyššiu školu staviteľskú pri Vyššej priemyselnej škole v Prešove, znamenalo to jeho prvý krok, ktorý mu predurčil smer v jeho životnej ceste. Po skončení školy v roku 1946 mu Prof.Arch. Martin Brezina odporučil štúdium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave ako jednému z jeho najlepších študentov. V tom istom roku sa Vilhan zapísal na túto fakultu. V roku 1948 pôsobil na Ústave vnútornej architektúry FAPS SVŠT ako demonštrátor. Po absolvovaní FAPS SVŠT v roku 1950 Vilhana radíme medzi začínajúcich architektov ktorý neskôr výrazne ovplyvnili svoju i ďalšie generácie architektov v tomto období.
Realizácia
Vilhan neopustil školu a pokračoval v pôsobení na FAPS SVŠT v Bratislave naďalej u prof. J. E. Koulu v roku 1950-51. Nato sa stal odborným asistentom a pôsobil naďalej na FAPS SVŠT v Bratislave do roku 1957. Medzi tým pôsobil aj externe v roku 1955-1956 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde prišiel do kontaktu s J. Vydrom a K. Rossmannom. V tomto období Vilhan začal prejavovať silnejší záujem o výstavnícke podujatia, čo ho v roku 1957 priviedlo do Prahy, kde pôsobil vo výstavnícko-interiérovom ateliéry v kolektíve F. Cubrom, J. Hrubým a Z. Pokorným. V rokoch 1957-58 sa opäť vrátil na FAPS SVŠT v Bratislave, kde tentoraz externe prednášal. Súčasne od roku 1957 do roku 1962 začal pracovať v Štátnom projektovom ústave pre výstavbu miest a dedín, neskôr v Stavoprojekte v Bratislave ako vedúci ateliéru. Vilhan nikdy nezanechal širšie podanie svojich skúseností, nielen v rámci ateliérovej tvorby, ale naďalej pôsobil na škole, a to na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave od roku 1962-88. V roku 1967 bol menovaný docentom. Cena Dušana Jurkoviča sa spomína aj v súvislosti s Vilhanom, ktorý tiež získal toto ocenenie, a to dvakrát v roku 1964 a 67. Získal aj vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu v roku 1968. Kariéra pedagóga Vojtecha Vilhana dosiahla vrchol, keď bol vymenovaný za profesora v roku 1984. Vojtech Vilhan zomrel v 1. novembra 1988 v Bratislave.
Tvorba
Po príchode na VŠVU sa Vilhán začal intenzívnejšie venovať problematike interiéru. S touto tematikou boli spojené aj jeho publicistické aktivity. Neskôr jeho prestíž v jeho oblasti narastala aj tým, že sa stal pedagógom. V článkoch si všíma nesystematickosť práce a podceňovania významu interiéru na Slovensku. Je proti oddeľovaniu významu stavby a výrazu jej vnútorného priestoru. V článkoch dospieva k definovaniu interiéru ako organickej časti celku architektonického diela v zmysle komplexnosti. Presadzuje princíp prelínania vonkajšieho priestoru s vnútorným, rozoberá neradostný stav zriaďovacích prvkov. Zdôrazňuje nutnosť dokonalého stavebného detailu. Tiež vyzdvihuje dôležitosť celkového dizajnu priestoru popri dizajne jednotlivých výrobkov. Spočiatku sa aktívne podieľal na rekonštrukčno-adaptačných prácach a na prehodnocovaní interiérov historickej architektúry pre potreby novej funkcie. Vilhanov prístup sa nikdy nevyčerpal jednoduchou voľbou nábytkového zariadenia. Vnášal do tvorby stále nové dispozície zohľadňujúce požadované funkcie jednotlivých miestností. Neuspokojil sa jednoduchým nábytkom, ktorý bol priemyselne, pásovo vyrábaný. Často si navrhoval vlastné interiérové prvky. Pri tvorbe nového interiéru často spolupracoval s výtvarníkom, ktorého staval do rovnocennej úlohy spolutvorcu na celkovom výraze interiéru. Neponúkal mu len vyhradené plochy na realizáciu, ako to bolo zvykom, ale nechal ho sa realizovať priamo na dizajnérskom výraze jednotlivých interiérových prvkov.
Dielo
Výber z interiérovej tvorby a výstavníckych aktivít:
- 1954 - Divadlo Jonáša Záborského v Prešove
- 1956 - Slovenská národná galéria v Bratislave, stála inštalačná úprava priestorov (s E Milučkým)
- 1964 - Slovenská národná rada v Bratislave
- 1967 - EXPO '67 v Montreali, slovenská Koliba (s S. Talašom)
- 1967 - EXPO '67 v Montreali, Bratislavská reštaurácia v československom pavilóne (s P. Milučkým)
- 1968-69 - Národné zhromaždenie v Prahe, reprezentačné priestory v dostavbe budovy
- 1968 - prvá štúdia novej budovy Matice slovenskej v Martine (s G. Cimmermanovou)
- 1968-69 - Prezidentský salón v budove Národného zhromaždenia v Prahe
- 1969 Putovné výstavy, Osaka
- 1971 - Slovenská národná rada v Bratislave, reprezentačné priestory, I. etapa
- 1973-74 - Kabinet ministra kultúry SR v Bratislave, rekonštrukcia interiérov a zariadenia
- 1973-74 - Vládny salónik v starej budove letiska v Bratislave - Ivánke, rekonštrukcie a interiéry (s J. Bah¬nom)
- 1973-76 - Odbavovacia hala letiska v Bratislave - Ivánke (s J. Bahnom)
- 1974-75 - dopracovanie a aktualizovanie projektu interiéru Matice slovenskej v Martine
- 1976 - Slovenská národná rada v Bratislave, reprezentačné priestory, II. etapa
- 1977 - Kermantel, rokovacie salóniky (s J. Bahnom)
- 1978 - interiér prezidentského traktu v novom Zjazdovom paláci v Prahe (s R. Janákom)
- 1979 - Štátna banka československá v Žiline (s J. Bahnom)
- 1979-84 – Predajňa Supraphon v Bratislave (s R. Janákom)
- 1986 - II. Celosvetová výstava umeleckého priemyslu, Bratislava
- 1986 - V. celosvetová výstava scénografie, Bratislava (s M. Švehlom)
Externé odkazy
Zdroje
- Katalóg Vojtech Vilhan: idea, objekt, priestor. zostavila Danica Šoltésová, komisár výstavy Viera Luxová. Bratislava 1995.
- Architekt Vojtech Vilhan. zostavili: Ján Bahna, Peter Mikloš. Bratislava 2006.