Nová budova Matice slovenskej
Nová budova Matice slovenskej je budova pôvodne postavená ako sídlo Matice slovenskej v Martine.
Vďaka historickému vývoju a vzhľadom na historický význam mesta Martin v kultúrnych a politických dejinách Slovenska bola postavená ako tretia budova sídla Matice slovenskej. Nová budova tvorí v meste dominantu, pričom jej umiestnenie na vyvýšenom mieste Hostihory to len umocňuje. Budova je vlastníctvom Slovenskej republiky v súčasnosti v správe Slovenskej národnej knižnice, ktorá v nej sídli od roku 2005.
Návrh a vznik
Súťaž na ideový návrh novej budovy Matice slovenskej sa uskutočnila v rokoch 1961 až 1962. Základný kameň budovy bol položený v auguste 1963 pri príležitosti 100. výročia založenia Matice slovenskej. Bol použitý víťazný návrh Dušana Kuzmu a Antona Cimmermanna, ktorý sa začal realizovať v roku 1964. Budova sa pomerne dlho stavala a verejnosti bola odovzdaná až v roku 1975. Hmotová kompozícia vychádzala zo schémy, ktorá sa často používala v 60. rokoch – kontrast horizontálnej podnože s átriami a z podnože vychádzajúcej vertikálnej hmoty. Objekt je 42 metrov vysoký a 110 metrov dlhý, má 16 podlaží, na zastavanej ploche 5 832 m2 s úžitkovou plochou 27 000 m2.
Funkcia
Pôvodne bola budova hlavným sídlom Matice slovenskej i sídlom väčšiny odborných pracovísk a zbierok MS. Od roku 2005, po delimitácii majetku medzi Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou, slúži budova pre potreby Slovenskej národnej knižnice. Nachádza sa tu národná knižnica Slovenskej republiky. Slúži ako moderná vedecká, kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia určená všetkým občanom Slovenska a používateľom zo zahraničia. Knižnica zhromažďuje knižničné, literárnoarchívne a literárnomuzeálne zbierky. Zbierkový fond Slovenskej národnej knižnice obsahuje vyše 4 milióny jednotiek – na ich uloženie slúži 72 km regálov. V zbierkach Archívu literatúry a umenia je vyše 2 miliónov dokumentov.
Konštrukčný systém
Na objekte sú použité vtedy nové konštrukčné technológie a materiály. Obklad spodnej dlhej hmoty je z ryhovaných betónových platní a vo výškovej časti je použitá nezvyčajná štruktúra slnolamov. Slnolamy nie sú len módnou záležitosťou, ale ich úlohou je chrániť uložené knižné fondy. Ďalšou konštrukčnou novinkou sú železobetónové zdvíhané stropy popri monolitickom komunikačnom jadre výškovej časti. Okná sú hliníkové. Podnož je dispozičným päťtraktom s rozmernejším reprezentačným átriom pri hlavnom vstupe a s menším átriom, ktoré má hospodársky charakter.
Dispozícia
Po stránke architektonicko-dispozičnej ide o dvojátriovú budovu, z ktorej jedno átrium má funkciu okrasného priestoru, druhé átrium má zas charakter utilitárny. V spodnej časti, okrem átrií, sú situované aj výstavné priestory, katalógy, študovne, čitárne, prednášková sála, zasadačka, príslušenstvo, administratíva, dielne, kuchyňa. Vo výškovej časti sú sklady pre takmer 3 000 000 zväzkov kníh.
Interiér
Interiéry sú dielom Vojtecha Vilhana a Gabriely Cimmermannovej. Prevládajú biele, oranžové a modré farby v kombinácii s antikorovým obkladom stĺpov.
Na vnútornej a vonkajšej výzdobe sa podieľali viacerí významní slovenskí výtvarníci – Jozef Kostka (socha Pochodeň pred hlavným vchodom), Fraňo Štefunko (busty významných dejateľov), Vincent Hložník so synom (nízky reliéf na priečelí budovy nad hlavným vchodom z betónových panelov), Vladimír Kompánek (päť drevených plastík v priestorovej kompozícii, ktoré vychádzajú z tradície ľudového umenia – átrium), Milan Laluha (veľká olejomaľba na stene pred vchodom do univerzálnej študovne Zlatá niť), Elena Bellušová (biely sadrový reliéf pretkávaný zlatom – sieň Zlatá niť), Václav Cígler (sklená plastika uprostred vestibulu na prízemí) a iných.
Literatúra
- J. Krivošová, E. Lukáčová, 1990, Premeny súčasnej architektúry Slovenska, vydavateľstvo Alfa
- M. Eliáš, Š. Haviar, S. Muntág, 1999, Martin, sprievodca mestom a okolím, vydavateľstvo MS