Michail Vladislavovič Ťurin

Michail Ťurin pochádza z Kolomna v Moskovskej oblasti, narodil sa v robotníckej rodine, je ruskej národnosti.[1] Roku 1984 absolvoval Moskovský letecký inštitút, odbor výroby lietadiel. Potom nastúpil do RKK Energija, tu sa zaoberal problematikou riadenia kozmických lodí Sojuz.[2]

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa prihlásil na kozmonautický výcvik, prešiel lekárskymi prehliadkami a 16. júna 1992 získal súhlas Hlavnej lekárskej komisie na prípravu. Rozhodnutím Štátnej medzirezortnej komisie bol 1. apríla 1994 vybraný do oddielu kozmonautov RKK Energija, formálne zaradený na pozíciu kandidáta na kozmonauta bol 16. júna 1994. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina a 25. apríla 1996 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Od mája 1996 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa na lety na Mir. V júli 1997 prešiel do skupiny určenej pre lety na ISS a ako palubný inžinier bol zaradený do záložnej posádky Expedície 1 a hlavnej posádky Expedície 3, spolu s Jurijom Onufrijenkom (od októbra 1997 Vladimirom Dežurovom a Kennethom Bowersoxom, od septembra 1999 bol veliteľom Expedícia 3 Frank Culbertson).[2]

Do vesmíru odštartoval 10. augusta 2001 na palube raketoplánu Discovery let STS-105. Na stanici ISS s Culbertson a Dežurovom vystriedal Expedíciu 2 a zotrval na nej nasledujúce štyri mesiace. V priebehu letu uskutočnil tri výstupy do otvoreného vesmíru s celkovou dĺžkou 13 hodín 35 minút. Členovia Expedícia 3 sa vrátili na Zem 17. decembra 2001 v raketopláne Endeavour (let STS-108).[3]

Od decembra 2003 do apríla 2005 sa pripravoval vo funkcii veliteľa záložnej posádky Expedície 11 s Donaldom Pettitom (od januára 2004 nahradeným Danielom Tanim).[2] V auguste 2005 nahradil chorého Alexandra Lazutkina v záložnej posádke Expedície 12 a hlavnej posádke Expedície 14.[2]

K svojmu druhému letu vzlietol 18. septembra 2006 v Sojuze TMA-9 (kapitán) s Michaelom Lópezom-Alegríom (palubný inžinier) a vesmírnou turistkou Anousheh Ansariovou. Členovia Expedície 14 – kapitán Lopez-Alegria a palubný inžinier Ťurin prevzali stanicu od Expedície 13, ktorej dvaja členovia (Pavel Vinogradov a Jeffrey Williams) s Ansariovou po týždni pristáli so Sojuzom TMA-8, pričom zostávajúci člen Expedícia 13 Thomas Reiter prešiel do novej posádky. V decembri 2006 raketoplán Discovery priviezol Sunitu Williamsovú, ktorá nahradila Reitera. Počas letu Ťurin dvakrát vystúpil do otvoreného vesmíru, spolu na 11 hodín 56 minút. V apríli 2007 López-Alegría s Ťurinom odovzdali stanicu nasledujúcej posádke z Expedície 15 a 21. apríla pristáli na Zemi.[4]

Jeho tretí let sa uskutočnil na palube kozmickej lode Sojuz TMA-11M, ktorá vzlietla 7. novembra 2013 o 4:14:15 UTC[5] aby dorazila k ISS o 10:27 UTC. Let k ISS trval iba šesť hodín namiesto obvyklých 2 dní, čo výrazne uľahčuje aklimatizáciu a omedzuje nepohodlie v stiesnených priestoroch prepravnej lodi Sojuz počas letu k ISS.[6] Sojuz na ISS dopravil kozmonautov Ťurina, Mastracchia a Wakatu spolu s olympijskou pochodňou pre Zimné olympijské hry 2014 v Soči. Pochodeň neskôr kozmonauti Oleg Kotov a Sergej Riazanskij vyniesli do otvoreného vesmíru.

Po pripojení Sojuzu TMA-11M bolo na ISS prvýkrát od októbra 2009 bez pripojeného raketoplánu spolu 9 kozmonautov. Po úspešnom splnení úloh misie sa Ťurin na Zem vrátil po 188 dňoch pobytu, 14. mája 2014.