Vladimir Bartol

Narodil sa ako tretie dieťa v meštianskej rodine otcovi Gregorovi Bartolovi, poštovému zamestnancovi a Marici Bartol-Nadliškovej, ktorá bola povolaním učiteľka, ale taktiež sa venovala písaniu. Rodičia mu poskytli výborné vzdelanie, pretože matka ho zoznámila s maľovaním, zatiaľ čo otec mu vysvetľoval biológiu. Vo svojej autobiografii sa opísal ako prehnane vnímavé dieťa, ktoré sa samému sebe zdalo trochu iné s bohatou predstavivosťou. Zaujímal sa o rôzne veci, najradšej mal biológiu, fyziológiu, psychológiu, umenie a samozrejme literatúru a tiež divadlo. Ako znalec zbieral a skúmal motýle.

Navštevoval školu v Terste a dokončil ju v Ľubľane. Potom sa zapísal na univerzitu a študoval biológiu a filozofiu. Nadchlo ho hlavne dielo Sigmunda Freuda. Štúdium úspešne dokončil v roku 1925 a pokračoval v štúdiu na Sorbonne v Paríži v rokoch 1926 – 1927. V roku 1928 slúžil v armáde v Petrovaradinu v Srbsku. Od roku 1933 do 1934 býval v Belehrade, kde viedol redakciu novín. Potom sa vrátil do Ľubľany, kde žil ako slobodný umelec do roku 1941. Po druhej svetovej vojne pracoval najprv ako tajomník Slovinského národného divadla (Slovensko narodno gledališče) v Ľubľane, potom odišiel späť do Terstu, kde sa živil ako pracovník v oblasti kultúry. V roku 1956 sa vrátil do Slovinska, kde sa stal zamestnancom Slovinskej akadémie vied a umenia (Slovenska akademija znanosti in umetnosti). V tejto organizácii pracoval až do svojej smrti 12. septembra 1967.

V dielach vidno vplyv Friedricha Nietzscheho, ale aj tiež expresionizmu a psychoanalýzy. Preto v jeho dielach sledujeme psychologické a filozofické idei, ktoré najviac vypovedajú o vôli, sile, pravde a sklamaní, manipulácii s ľuďmi a o poznaní kozmolitného, intelektuálneho princípu. Pretože písal v čase sociálneho realizmu, jeho témy nie sú tak výrazné. Uplatnili sa predovšetkým v 80. rokoch 20. storočia. V minulosti sa stal veľmi známym vďaka románu Alamut, v ktorom opisuje situáciu veľmi podobnú súčasnej situácii na Blízkom východe.

• Lopez (1932, dráma)
• Al Araf (1935, Založba Sanje, zbierka krátkych noviel)
• Alamut (1938, Založba Sanje, román); Alamut (preložila Stanislava Chrobáková Repar; doslov napísala Vanesa Matajc 2004)
• Empedokles (1945)
• Tržaške humoreske (1957, zbierka krátkych noviel)
• Čudež na vasi (1984, román)
• Don Lorenzo (1985, novela)
• Med idilo in grozo (1988, zbierka noviel)
• Zakrinkani trubadur (1993, zbierka esejí)
• Mladost pri Svetem Ivanu (2001, autobiografia)

• Slovenski veliki leksikon. Ljubljana: Mladinska knjiga, 2003.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimir Bartol na slovinskej Wikipédii.