Vladimír Brabec

Po škole pôsobil v rokoch 1953 – 1954 v Moste a od roku 1959 dokonca v Národnom divadle. Hral v drámach, napríklad Romeo a Júlia, Skrotenie zlej ženy alebo Cyrano z Bergeracu, jeho priateľom sa stal napríklad Rudolf Hrušínský (chodili spolu tiež na pivo). Z Národného divadla odišiel v máji 1975, keď ho priamo pri predstavení Cyrana postihol infarkt (druhý dostal v septembri 2002 pri Národnom múzeu v Prahe. Stal sa členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov, chýbali mu však diváci, a tak sa opäť vrátil na dosky Národného divadla, kde zotrval až do roku 1994, keď po nezhodách s vedením odišiel. Od tej doby je na voľnej nohe. Desať rokov napríklad hosťoval v Hudobnom divadle Karlín (napríklad muzikály My Fair Lady, Někdo to rád horké, Zvonokosy alebo Anděl s ďáblem v těle). V posledných rokoch účinkoval v muzikáloch pražského divadla Broadway Kleopatra a Tři mušketýři.

Vo filme Brabec debutoval už v štrnástich rokoch, a to v Gajerovom snímku Křížová trojka (1948). Ešte počas štúdií dostal úlohy mladíkov vo filmoch Revoluční rok 1848 (1949) a Velké dobrodružství (1952). Neskôr prišlo niekoľko malých úloh výsadkárov a vojakov (Návštěva z oblak, Vina Vladimíra Olmera, Váhavý střelec, Probuzení, Ztracená stopa a Zářijové noci).

Film mu vcelku nedal žiadnu rolu, ktorá by sa vyrovnala jeho divadelným úloham – väčšinou to boli role nezodpovedajúce jeho nespornému talentu. Väčších rolí bolo vlastne len niekoľko: František Adam z Valdštejna vo filme Poslední růže od Casanovy (1966), ktorý sa dostane do sporu s prefíkaným grófom Casanovou (Felix le Breux). Potom dostal rolu osamelého výpravcu Kordy v detskom filme Kapitán Korda (1970), kancelára cisára Rudolfa II. v historickej komédii Svatby pana Voka (1970) a vojvodu z Orléansu v životopisnom filme Tajemství veľkého vypravěče. V komediálnom žánri sa uplatnil napríklad ako bezcharakterný kráľ v oboch dieloch rozprávky Z pekla štěstí. Vo filme už dostáva len malé role.

Väčšie uplatnenie Brabcovi priniesla televízia, napríklad v televíznych inscenáciách Námořníci z Kotoru, Vynes na horu svůj hrob nebo Nebezpečný člověk. Zaujímavá bola rola v inscenácii Jestli jednou odejdu (1985), kde si zahral starnúceho manžela, ktorý s deťmi využíva svoju ženu (Iva Janžurová) ako slúžku, tá sa nakoniec rozhodne odísť. Dobrý výkon tiež podal v inscenácii Generál Eliáš (1995).

Najväčšiu slávu získal v seriáloch. Hneď po prvom infarkte dostal titulnú a životnú rolu policajta a komunistu Jana Zemana v dnes už legendárnom, avšak kontroverznom seriáli Tridsať prípadov majora Zemana (1975 – 1980), čo mu prinieslo popularitu u mnohých divákov. Nepriehliadnuteľnou rolou bol rozvedený otec Richard Jokl v seriáli My všichni školou povinní (1984). K roli majora Zemana by sa mal ešte raz vrátiť, a to v pripravovanom filme Major Zeman se vrací!, ktorého natáčanie sa však doposiaľ nezačalo. O majorovi Zemanovi napísal tiež knihu Major Zeman – Jak to vidím dnes.

Samostatnú kapitolu v Brabcovej kariére tvorí český dabing. Dabing tvorí tretinu jeho životnej práce.