Vilniuská univerzita

Jezuiti v roku 1573 z Litvy odišli a školu zdedil štát. Dlhú dobu bola táto univerzita jedinou univerzitou v Litve. Jej sláva sa čoskoro dostala aj za hranice štátu. Na škole vyučovali profesori z Anglicka, Škótska, Talianska, Dánska a iných západoeurópskych krajín. Študovali tu študenti z rôznych štátov sveta. V roku 1832 podľa nariadenia cára Mikuláša I. univerzitu zatvorili. Dôvodom bolo podozrenie, že univerzita je centrom revolučného hnutia litovského obyvateľstva. Svoju činnosť obnovila až v roku 1919.

Medzi úspešnými absolventami Vilniuskej univerzity boli mnohí literáti – poľský básnik Adam Mickiewicz a iní.

Za viac ako štyri storočia sa univerzita rozšírila. Dnes sa jej budovy nachádzajú nielen v Starom meste (dvanásť budov), ale aj za hranicami mesta. Umelecky hodnotný je najmä veľký hlavný dvor Vilniuskej univerzity. Je vytvorený z najstarších budov univerzity, ktorých história siaha až do 16. storočia, ale aj z budov postavených o tri storočia neskôr – v 19. storočí. Súčasťou tohto komplexu je aj kostol so zvonicou sv. Jána. Zlúčenie architektonických štýlov – renesancie, baroka a klasicizmu – sa odzrkadlil hlavne v architektúre univerzitného dvora. Arkády, nachádzajúce sa na dvore, dodávajú budove univerzity typický nádych talianskych budov z obdobia renesancie. Na pamätných tabuliach umiestnených na fasáde Kostola sv. Jána a na budovách univerzity sú mená profesorov a rektorov, ktorí preslávili Vilniuskú univerzitu.

Knižnica univerzity bola založená roku 1580. Skladá sa z niekoľkých sál, vyzdobených v rôznych architektonických štýloch. Najstaršou sálou je Sála Smugleviča, ktorú vyzdobil Franciszek Smuglewicz, autor obdivuhodných fresiek s náboženskou tematikou, okrášľujúce strop a steny sály. V 20. storočí boli fresky zreštaurované.

Dnes sa v Sále Smugleviča nachádza stála expozícia unikátnych rukopisov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vilniuská univerzita

• Vilniuská univerzita (po rusky)

• Stránka univerzity (po litovsky)