Villa Almerico

Medzi príslušníkmi mestskej honorácie sa vždy tešili obľube vidiecke domy, ktoré, obklopené krásnou prírodou poskytovali svojím majiteľom únik pred rušným mestským životom. Miesto ich výstavby si budúci vlastník veľmi starostlivo vyberal. Výsledkom bola v mnohých prípadoch stavba svojou architektúrou harmonizujúca s okolitou krajinou. Ukážkovým príkladom súladu prírody a architektonického diela je Vila Almerico, zaberajúca temeno nevysokého vŕšku na juhovýchodnom okraji mesta Vicenza. I keď ju od centra rušného mesta neoddeľuje veľká vzdialenosť, predsa si do dnešných dní zachováva výzor vidieckeho letného domu.

Medzi rokmi 1566 - 1570 si gróf Paolo Almerico, poradca pápežov Pia IV. a Pia V., po skončení svojho pôsobenia v rímskej kúrii, dal u skúseného, takmer šesťdesiatročného architekta Andreu Palladia postaviť na mierne zvlnenej pahorkatine pri Vicenze jednoposchodový dom typu villa suburbana, teda stavbu určenú výhradne na obytné a rekreačné účely.

K vile vedie od brány prístupový chodník

Palladio mal s projektovaním stavieb podobného druhu bohaté skúsenosti. Ku každému svojmu dielu pristupoval s mimoriadnym zanietením a dôslednosťou. Svoje dovtedajšie poznatky plne zúročil na stavbe tejto vily. Terén, do ktorého bola stavba projektovaná mu však poskytol viac. Ovplyvnený učením starorímskeho architekta Marca Vitruvia o dokonalých proporciách a symetrii, sa pri projektovaní vily dôsledne pridržiaval teórie o jedinečnom súlade medzi jednotlivými článkami a medzi rôznymi časťami a celkom. Projekt vychádzal z harmónie čísel a proporcií a výsledkom je stavba, ktorej jednotlivé časti sú prepočítavané s matematickou presnosťou: podstavec je rovnako vysoký ako časť nad rímsou, portiká zaberajú polovicu celkovej šírky priečelí, portikus a schodiská zodpovedajú polomeru jadra stavby, ktorý sa rovná polovici celkovej výšky stavby. Základný blok stavby je dokonalá kocka.

Okrem toho do stavby vily mohol dokonale premietnuť svoju filozofiu o súlade architektúry a okolitej krajiny. V jednej zo svojich Štyroch kníh o architektúre ( I Quattro libri dell'architettura) sa rozplýva nad krajinou:

Stavba vytvára dojem, akoby dom vyrastal z krajiny: schodiská pred fasádami dokonale kopírujú sklon terénu a kupola sa javí ako zavŕšenie kopca. Spojenie prírody a dôsledne matematicky prepočítanej architektonickej formy je tu dotiahnuté do dokonalosti.

Stavbu charakterizujú dokonalé symetrické proporcie. Vďaka prírodným danostiam a čarokrásnemu výhľadu Palladio stavbu navrhol s lodžiami na všetkých štyroch priečeliach. Štítové portiká, každé so šiestimi iónskymi stĺpmi sa nachádzajú na všetkých štyroch stranách ústredného jadra. Nie sú tu teda rozlišované hlavné a vedľajšie priečelia. Pre úplne symetrické usporiadanie hmoty okolo kruhového stredu zavŕšeného kupolou bola stavba nazvaná príznačne La Rotonda.

Ani Palladio, ani gróf Almerico sa dokončenia stavby nedožili. Palladio zomrel v roku 1580 a vilu v roku 1592 dokončil (podobne ako niekoľko ďalších Palladiových stavieb) architekt Vincenzo Scamozzi. Gróf Almerico zomrel o deväť rokov po Palladiovi a vila prešla ako dedičstvo na grófovho syna Virginia Bartolomea. Ten ju však o dva roky nato, v dôsledku obrovského zadĺženia, bol nútený predať. Novými majiteľmi sa stali bratia Odorico a Mario Caprovci. Počas ich vlastníctva boli v roku 1620 interiéry vyzdobené freskovými maľbami.

V 18. storočí boli na vile prevedené stavebné úpravy: Ottavio Bertotti Scamozzi prestaval schodisko a Francesco Muttoni v rokoch 1725 - 1740 dokončil atiku.

Nádherná fresková výzdoba kupolovej haly

Vila stojí na štvorcovom pôdoryse s rozmermi 24 krát 24 metrov. Dôsledná symetrickosť exteriéru sa odráža aj v interiérových priestoroch. Štyri rovnaké pomerne úzke prístupové chodby, vedúce od portikov, sa zbiehajú v centrálnej kupolovej hale, ktorej „geometrický“ stred vyznačuje kruh z farebného mramoru na podlahe. Oknom v laterne kupoly do miestnosti vniká prirodzené svetlo.

Bohatá je aj výzdoba interiéru. Maľby, ktoré ho zdobia, vytvoril v rokoch 1680 - 1687 taliansky umelec francúzskeho pôvodu Lodovico Dorigny a ich námet vychádza z klasickej gréckej a rímskej mytológie. Výmaľba kupolovej klenby, vytvárajúca ilúziu značne zvýšeného priestoru, je dielom Alessandra Maganzu a zachytáva alegorické postavy personifikujúce Cnosti.

Pohľad zo schodiska pred domom vytvára dojem vyhliadky z nejakého kopca po okolitej krajine pod ním. Presne tento pocit chcel v návštevníkovi vily vyvolať Palladio pri tvorbe projektu - dokonalú symbiózu prírody a architektúry. Krajina so stromami a lúkami vytvára panoramatickú kulisu ohraničenú na obzore sa črtajúcimi stavbami Vicenzy.

Dnes je vila už viac ako sto rokov majetkom rodiny Valmaraniovcov, ktorí s cieľom zachovať architektonickú hodnotu stavby ako aj cenné interiéry pre ďalšie generácie, založili nadáciu La Rotonda. Tá sa stará o riadny chod vily a zabezpečuje pravidelnú údržbu nielen domu ale aj priľahlých pozemkov.

Exteriér vily je verejnosti bežne prístupný počas celého roka, interiér však iba raz týždenne.

Villa Almerico položila základy tvorby vilovej architektúry. Stala sa akousi formálnou predlohou pri projektovaní stavieb tohto druhu a často napodobovanou stavbou vo viacerých krajinách Európy i zámoria. Za jej prvú „kópiu“ je považovaná Villa Pisani v neďalekom meste Lonigo, ktorú už v roku 1576 navrhol Vincenzo Scamozzi.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Villa Almerico

• M. Wundram, Palladio 1508 - 1580, Slovart, Praha, 2009, ISBN 978-80-7391-312-0
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Villa Almerico Capra na talianskej Wikipédii.

Taliansky portál Architektonický portál