Korýtka (Schizodonta)

Korýtka (iné názvy: korýtkotvaré, škľabky[1], vidlozubovky[2]; lat. Schizodonta, Palaeoheterodonta) je rad sladkovodných lastúrnikov. Iba jeden starobylý rod je morský (Trigonia). Noha je sekerovitá, slúži na plazivý pohyb a rytie v dne. Vývin prebieha cez zvláštnu larvu glochídium. Glochídium už nemožno zaraďovať k primárnym larvám – má už základy lastúr s ostrými apikálnymi zúbkami, zatvárač lastúr a provizórne byssové vlákno. Parazituje na žiabrach a v koži rýb. Po čase odpadá, na dne ukončuje premenu a dospieva.

korýtka
Anodonta anatina
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia trochofórovce (Trochozoa) Nadkmeň (superphylum) Eutrochozoa Kmeň (phylum) mäkkýše (Mollusca) Podkmeň (subphylum) schránkovce (Conchifera) Trieda (classis) lastúrniky (Bivalvia) Rad (ordo) korýtka (Schizodonta)
Vedecký názov
Schizodonta
Synonymá
škľabky
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Najväčším naším druhom je škľabka rybničná/škľabka veľká (Anodonta cygnea), žije v stojatých vodách. V plášťovej dutine škľabky prekonávajú časť vývinu vajíčka rybky lopatky dúhovej (Rhodeus sericeus); tento vzťah sa fylogeneticky už tak ustálil, že na pohlavné vzrušenie samca nie je potrebná prítomnosť samice, ale škľabky. V stojatých až mierne tečúcich vodách žije korýtko maliarske (Unio pictorum), v rýchlejšie tečúcich korýtko riečne (Unio crassus). Kedysi sa v európskych tokoch na nevápenatom substráte pomerne hojne vyskytovala perlorodka riečna (Margaritana (= Garitana) margaritifera). Dnes je tento druh v dôsledku znečistenia tokov kriticky ohrozený, v rámci bývalého Česko-Slovenska sa vyskytuje už asi len v Pošumaví.