Venera-4

Venera-4 (po rusky: Венера-4) bola sonda sovietskeho programu Venera na výskum Venuše.

Veneru-4 (67-058A) spolu s ďalšími nevyhnutnými zariadeniami vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme raketa typu Molnija-M. Hneď na to bola navedená pomocou plošiny Ťažolyj Sputnik (67-058B) na medziplanetárnu dráhu k Venuši, ktorej atmosféru mala preskúmať. 18. októbra 1967 vstúpila sonda do Venušinej atmosféry a uvoľnila pristávacie puzdro s dvoma teplomermi, barometrom, rádiovýškomerom, meračom hustoty atmosféry, 11 analyzátormi plynov a dvoma rádiovými vysielačmi operujúcimi v decimetrovom pásme. Hlavná časť sondy, ktorá okrem korekčného motoru a slnečných batérií obsahovala magnetometer, detektory kozmického žiarenia, indikátor kyslíka a vodíka a iónové pasce, zhorela v atmosfére, ale predtým poskytla cenné informácie o pomeroch v okolí Venuše. Pristávací modul po vstupe do atmosféry zabrzdil svoj let s preťažením asi 300 G, rozvinul systém padákov (brzdiaci z rýchlosti zhruba 300 m/s na rýchlosť 10 m/s) a po dobu 94 minút vysielal signály o uskutočnených meraniach priamo na Zem, dokiaľ sa neodmlčal vo výške 24,96 km. Približné miesto pristátia je niekde na súradniciach 19° S, 38° V.

Venera-4 bola prvá úspešná sonda, ktorá uskutočnila vnútrovesmírnu analýzu prostredia inej planéty. Uskutočnila prvú chemickú analýzu atmosféry Venuše, ktorej hlavným prvkom je oxid uhličitý s malým percentom dusíka. Zistila tiež, že atmosféra Venuše je oveľa hustejšia, ako sa pôvodne predpokladalo.