Valentín Matrka
Valentín Matrka (* 13. február 1907 – † 6. november 1980) bol poslanec Národného zhromaždenia ČSR, richtár Lamača a politický väzeň.
Valentín Matrka | |||
poslanec Národného zhromaždenia, richtár, politický väzeň | |||
Narodenie | 13. február 1907 Lamač, Rakúsko-Uhorsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 6. november 1980 (73 rokov) Bratislava, ČSSR | ||
Život
Narodil sa v roku 1907 v Lamači (dnes mestská časť Bratislavy) v chudobnej maloroľníckej rodine. Študoval na bratislavskom reálnom gymnáziu, nakoniec zostal roľníkom. Vstúpil do agrárnej strany, v roku 1939 sa ako 32 ročný stal lamačským richtárom. V májových voľbách v roku 1946 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia v Prahe, ako zástupca roľníkov a kandidát Demokratickej strany za bratislavský volebný kraj. Po odmietnutí ponuky pokračovať v práci v Strane slovenskej obrody, ktorá sa stala nástupkyňou Demokratickej strany, bol vylúčený z parlamentu a v októbri v roku 1948 bol zaradený do tábora nútených prác v Novákoch. V máji v roku 1950 ho odsúdili na štyri roky väzenia. Napriek neľudskému bitiu, fyzickému a psychickému týraniu vyšetrovateľmi ŠtB, sa súdu nepodarilo preukázať mu vinu.[chýba zdroj] Vo väzení strávil deväť rokov − do roku 1957. Krajský súd ho v roku 1968 oslobodil spod žaloby. Po prepustení z väzenia začal pracovať ako robotník na JRD Lamač, v roku 1965 sa stal jeho predsedom. Družstvo dosahovalo dobré výsledky a patrilo medzi najlepšie v kraji. V roku 1974 prišlo k zlúčeniu troch susedných družstiev − Devínskej Novej Vsi, Lamača a Záhorskej Bystrice do jedného družstva Devín. Hospodársky dvor družstva, ktorý sa špecializoval na živočíšnu výrobu, viedol vtedy 67-ročný Matrka až do svojej smrti. Pri práci na hospodárskom dvore utrpel mozgovú príhodu a po štyroch týždňoch zomrel v nemocnici v Bratislave v nedožitých 74 rokoch života.[1]